ČO NÁJDETE NA TEJTO STRÁNKE

26. októbra 2018

Najmenší vinohrad vo Viedni


Viete, kde sa nachádza? Čítajte ďalej, dozviete sa. Určite viem, že po ulici, ktorou som sa dostala k botanickej záhrade, som už raz vo Viedni prechádzala. Vtedy som si však nevšimla, že na plote patriacom budove univerzity je oznam, že za rohom je botanická záhrada. Vlastne som si nevšimla ani samotnú univerzitu, ani obrovitánsky platan pred ňou. Možno to bolo tým, že som vtedy nebola sama. Zistila som, že keď som s niekým, nedokážem si všímať toľko vecí, ako keď som sama. A nakoniec, vtedy bola Viedeň pod snehom, aj tak by bolo zbytočné do botanickej záhrady chodiť. Tentokrát som si však jej návštevu neodpustila. 


Z ulice Rennweg som odbočila vpravo a po pár metroch som vošla do nej. Botanická záhrada je vedecká záhrada, ktorá je voľne prístupná verejnosti. Záhrada bola založená v roku 1754 cisárovnou Máriou Teréziou. 5 € si zaplatíte iba vtedy, keď si objednáte doprovod s odborným výkladom. Jej vonkajšia rozloha je cca 8 ha, skleníky majú cca 1500 m2. Môžete v nej vidieť približne 11500 druhov rastlín.


Hneď od brány som zabočila vľavo pomedzi skleníky, ale ani v jednom skleníku som nebola. Aj tak mi prechádzka záhradou trvala viac ako hodinu a pol a vyfotila som tam viac ako 250 fotografií. Neviem si predstaviť, koľko fotiek by vzniklo, keby som tam bola niekedy na jar alebo v lete. Možno sa tam ešte niekedy podívam aj v inom ročnom období. No jesenná botanická záhrada bola tiež uchvacujúca.



Pri mnohých rastlinách som si fotila aj ich názvy, preto toľko fotografií. Boli mi totiž neznáme a až doma som si vyhľadala, ako vyzerajú, keď kvitnú. Jednou z nich bola aj táto baptisia australis. Keby som mala záhradu, určite si ju kúpim. No aj teraz v jeseni sa mi zdala svojimi listami vhodná ako dekoratívna rastlina do kytíc. Vyhľadávanie a zisťovanie, čo ktorá rastlina je, mi potrvá ešte dlho.


Botanická záhrada je miesto, kam sa chodia Viedenčania nielen vzdelávať, ale aj prechádzať a športovať. Videla som tam aj mne podobných turistov. Snažila som sa fotiť tak, aby som ľudí nemala v zábere. Výnimku tvoria len dve mladé ženy, ktoré som popri behu počula hovoriť po slovensky. Aj mňa lákalo sadnúť si na lavičku a vyhrievať sa na slniečku, no keďže som mala pred sebou ešte veľa toho, čo som chcela vidieť, musela som vábeniu lavičiek odolávať.



Ak by som sa ešte niekedy v budúcnosti dostala do týchto končín Viedne, už viem, že do botanickej záhrady sa dá vojsť tromi rôznymi spôsobmi. Jedným z nich je aj táto brána, ktorou sa dá vojsť zo záhrad Belvedéru. Ďalšou je tá, ktorou som vošla ja, bola to ulička  Mechelgasse. To je hlavná brána. Okrem nej je ešte jedna z ulice Jacquingasse. Bola som pri nej,  mohla som ňou vyjsť von domesta, ale ja som sa vrátila na Rennweg.


Neďaleko tejto brány môžete vojsť aj do bambusovej džungle.


V botanickej záhrade uvidíte aj v poslednej dobe veľmi rozšírený spôsob pestovania vo vyvýšených záhonoch.


V týchto dňoch vrcholí v botanickej záhrade výstava s názvom Die grüne Apotheke. Dozvedela som sa o nej v priestoroch bylinkovej sekcie záhrady. Videla som tam množstvo rôznych liečivých bylín, aj také, ktoré som nevedela doteraz rozpoznať. Teraz už konečne viem, že bylina, ktorá rastie aj u syna v záhrade, je určite tymián. Boli tam pravé kamilky, videla som, ako vyzerá arnika a jedna rastlina mi tam pripomenula aj detstvo. Doma sme ju pestovali, je to ricín obyčajný.



Záhrada hýrila farbami. Od zelenej farby lístia cez žltú, oranžovú až k červenej. Samozrejme k tomu farby kvetov. Aj chrobáčiky a rôzny hmyz tam majú svoj domček.


A teraz k tomu vinohradu, o ktorom ste sa  dozvedeli už z nadpisu tohto príspevku. Tak je v botanickej označený kúsok pôdy, na ktorej je vysadený vinič. Iba jednu vec som si tam všimla, ktorá mi nesedela s tým, čo som doteraz v rakúskych vinohradoch videla. Na ich okraji sú väčšinou vysadené ruže, tu to bola levanduľa.


Pomaly som sa dostala k ďalšej bráne, od ktorej som sa vrátila späť do záhrady a pokračovala som inými chodníkmi. V zákutí záhrady odpočívalo záhradnícke pracovné náradie, ale aj počas môjho pobytu sa v záhrade usilovne pracovalo.

 

Postupne som sa dostala na miesto, kde boli viac sústredené ihličnaté stromy. Medzi nimi sa týčili aj dve krásne sekvoje.


Pomaly sa vraciam k hlavnému vchodu, cestou mám ešte mnoho zaujímavých rastlín. Sú to rôzne kry, kvitnúce jesenné trvalky, ale aj jazierka s odkvitnutými leknami a lotosmi. Hlavne tie som vždy obdivovala na blogu Viedenčana Wernera, ktorý mal kvitnúce lotosy každé leto na svojom blogu. Vždy, keď som mu tie príspevky videla, tak som si hovorila, že raz do tej botanickej musím zájsť. Dúfam, že mi to vyjde aj niekedy v takom období, kedy tieto rastliny kvitnú.









Od hlavného chodníka som si to potom nasmerovala doľava, kde je napríklad aj veľká skalka a je tam aj zázemie tejto botanickej záhrady. Vstup tam majú len povolaní.



Ukázala som vám aspoň maličkú časť z tejto botanickej záhrady. Najlepšie je vidieť to všetko naživo. Preto návštevu vrelo odporúčam.



Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára