Salzburg centrum

Po necelej polhodine jazdy a hľadania miesta, kde sa dalo na chvíľu zaparkovať s autobusom, sme sa ocitli v meste Salzburg. Salzburg je hlavným mestom rakúskej spolkovej krajiny Salzbursko a so svojimi 150.000 obyvateľmi je štvrtým najväčším mestom v Rakúsku. Leží pri hraniciach s Nemeckom v Salzburskej kotline v údolí rieky Salzach. Je miestom veľtrhov a kongresov. Jeho historické centrum bolo zaradené do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Už kus cesty autobusom a aj hneď po vystúpení z neho, sa nám ponúkal   pohľad na majestátnu pevnosť Hohensalzburg. Po prejdení na druhú stranu cesty sme sa ocitli pri veľkolepej stavbe univerzity Unipark Nonntal. Do užívania ju študenti dostali koncom leta 2011. Na ploche viac ako 17 tisíc metrov štvorcových učí 350 učiteľov a študuje viac ako 5500 študentov, ktorí sa venujú štúdiu jazykov, dejín umenia a tanečných štúdií. Smerová tabuľa kúsok od univerzity oznamovala, že do centra mesta je 1,3 km.

Poznávačka Salzburg a okolie

Len týždeň na to, čo som bola pri vodopádoch Myrafälle, som do Rakúska cestovala znovu. Tentoraz s cestovkou. Zúčastnila som sa dvojdňového poznávacieho zájazdu, ktorý cestovná kancelária nazvala Čarovný víkend v Salzburgu a jeho okolí. Bol by býval čarovný, nebyť účastníkov zájazdu, ktorí neboli schopní dodržiavať sprievodkyňou žiadané časy zrazov. Hneď na začiatku musím konštatovať, že s takým nedisciplinovaným národom som ešte nikdy doteraz necestovala. Píšem to všeobecne, hoci tých, ktorí si mysleli, že ostatní budú na nich stále niekde čakať, bola menšina. Aj to je jedna z príčin, ktoré ma stále viac a viac od takýchto výletov odrádzajú. A keďže o tom píšem hneď na začiatku, je dôkazom toho, že z uplynulého víkendu rezonujú u mňa najviac títo nedisciplinovaní ľudia, ktorí kazili príjemný pocit z videných miest.

Z poznávačky som si priniesla množstvo fotografií a zážitkov. O niektoré sa tu s vami rada podelím.

Z Bratislavy sme vyrazili v sobotu ráno pár minúť po šiestej. Stanovený čas odchodu 6:00 sme nedodržali kvôli tomu, že niektorí prihlásení sa nedostavili na stanovené miesto a ani nedali nikomu vedieť, že na zájazd nepôjdu. Sprievodkyňa sa o tom dozvedela až potom, čo im zatelefonovala. Prvý povinný oddychový čas vodiča na rakúskom území bol v diaľničnej reštaurácii vo Wolfsbachu. Tam som si so sebou nevzala fotoaparát, urobila som si len niekoľko záberov s mobilom.