Južná Kréta 2004

Onedlho bude tomu pätnásť rokov, čo som jednu moju dovolenku strávila na južnej Kréte. Keď som začala písať tento blog, napísala som sem, že sa budem vracať aj k niektorým starším dovolenkám a cestovaniu. Dnes som sa rozhodla, že si pripomeniem práve túto májovú dovolenku z roku 2004. Na internete som zistila, že aj v súčasnosti je v ponuke cestovných kancelárií pobyt presne na to isté miesto, kde som bola s priateľkou R. Našťastie, dnes je tá možnosť, že si už vopred môžem pozrieť niektoré miesta prostredníctvom žltého panáčika na mapách Google. Keby to bolo možné aj pred tými 15 rokmi, pochybujem, že by som si to miesto na dovolenkový pobyt vybrala. Po prejdení pár kilometrov na mape som zistila, že sa tam toho za ten čas veľa nezmenilo.

Zaujímavá bola už cesta tam. V tom období som mala v obľube kombinované cestovanie k moru. Aby bolo jasné, čo myslím - jedna cesta autobusom a druhá letecky. Neprekážalo mi sedieť niekoľko hodín v autobuse, z ktorého som mohla vidieť krajinu, ktorou sme prechádzali. Z lietadla takú možnosť nemáme. Naším cieľom bol prístav Pireus. Ešte skôr, ako nás autobus doviezol do prístavu, vodič nám urobil menšiu autobusovú prehliadku Atén. Vďaka nej sme napríklad mohli vidieť v tom čase ešte nedostavaný olympijský štadión (letná olympiáda v roku 2004 sa konala v auguste práve v Aténach) a z diaľky sme videli aj  Akropolu.

Jeden deň na Kalymnose

Ako som už na konci predošlého článku napísala, počas dovolenky na ostrove Kos som si kúpila aj jednodňový fakultatívny výlet na susedný ostrov Kalymnos. Hovorí sa o ňom, že je to jeden z najmalebnejších ostrovov súostrovia Dodekanes. Niekde som sa dočítala, že to bol pôvodne jeden ostrov, ale po nejakom zemetrasení vznikli dva. Preto vzdialenosť medzi obomi ostrovmi nie je veľká. v podstate aj Kalymnos tvorí viac ostrovov

Na Kalymnos sme vyplávali neveľkou loďou z malého rybárskeho prístavu Mastichari, ktorý je od Kefalosu vzdialený približne 25 km. Do prístavu sme sa dostali autobusom. Približne po hodinovej plavbe priplávala loď do prístavu hlavného mesta Kalymnosu, do Pothie, ktorého kamenné domy a domčeky sa šplhajú po chrbte masívnych skál.

Z lode boli zaujímavé výhľady na mesto a jeho okolie, hlavne na kopci sa týčiaci kostol a kláštor Agios Savas. V meste sme sa veľmi dlho nezdržali. Blízko prístavu sme najprv navštívili obchod, ktorý je súčasťou továrne na spracovanie morských húb. Kalymnos je totiž známy aj lovom morských húb, z ktorých sa vyrábajú špongie.

Moja posledná grécka dovolenka

19.6. - 2.7.2005

Pred chvíľou som hľadala čosi v mojich fotoarchívoch a úplnou náhodou som si klikla aj na fotografie, ktoré mám z poslednej gréckej dovolenky. Nechcelo sa mi veriť, lebo práve tú, na ktorú som klikla, som fotila presne na deň pred ôsmimi rokmi. A to bol okamžite podnet k tomu, aby som si na ňu zaspomínala na tomto blogu.

Takže už viete, že som túto grécku dovolenku trávila v júni a jej cieľom bol ostrov Kos.  O čo je menší svojou rozlohou, o to je bohatší na pamiatky minulosti. Je tretím najväčším ostrovom súostrovia Dodekanés a obmýva ho Egejské more. Má mnoho prírodných krás, vlažnú vodu, vďaka mnohým vodným prameňom má bohatú vegetáciu. Z východu na západ sa ním tiahne pohorie s najväčším vrchom Díkaios. Keďže sa tu narodil Hippokrates - otec medicíny, hovorí sa mu aj Hippokratov ostrov. Hlavné mesto ostrova má rovnaké pomenovanie, ako má aj ostrov. Na jeho území sa nachádzajú aj nazaujímavejšie pamiatky. Je to Johanitská pevnosť, z ktorej sa zachovali už len hradby, múry a časti stĺpov.

  

No to, kvôli čomu navštevujú turisti v najväčšej miere tento ostrov, je more a jeho pláže.  Náš apartmán sa nachádzal v malom mestečku Kefalos, ktoré sa nachádza na rovnomennom polostrove. Ten leží na západnej strane ostrova  a je z neho krásny výhľad na malebný ostrovček Kastri, s bazilikou sv. Štefana, typickým symbolom ostrova Kos, ktorý sa nachádza v zátoke Kamari. Aj na tomto mieste to dýchalo dávnou históriou. Podľa miestnych je vraj toto najkrajšia časť ostrova.