Berg a krajina v jeho okolí

Leto je ako stvorené na výlety. Ja som si však ani na toto leto nič konkrétne neplánovala.. Žiadne zahraničné dovolenky, žiadne more, cestujem a výletujem len po Slovensku, prípadne v rakúskom pohraničí.  Keďže je tohoročné leto znovu také horúce, ako tie nedávne predošlé, som najradšej doma.  Moje správanie  je v ostatných rokoch rovnaké. Veľmi často zostávam doma schovaná pred slnkom za stiahnutými žalúziami. Horúčavám sa vyhýbam.

Keď sa nad tým zamyslím, ani v dávnejšej minulosti, keď som ešte bola v pracovnom pomere, ma nelákalo dovolenkovať v tej najhorúcejšej sezóne. S výnimkou Chorvátska, kde som bola zakaždým počas prázdninových mesiacov. K iným moriam som s obľubou cestovala pred sezónou a potom radšej až v septembri a v októbri. V súčasnej dobe  sa aj tak čudujem každému, kto sa v júli, či v auguste vyberie napríklad do Egypta. Vlastne sa čudujem, že tam ľudia vôbec cestujú. Vedela by som vymenovať viac takých krajín, kde som v minulosti rada  trávila čas pri mori, dnes by som tam už nešla.

Na výlety a bicyklovanie si vyberám dni s nižšími teplotami. A tých bolo doteraz dosť málo. Počas jedného takého dňa som sa vybrala na cyklistický okruh v blízkom rakúskom pohraničí. Viac som o ňom napísala na cyklistickom blogu, no teraz by som sa chcela venovať iba jednému bodu na mape Rakúska, cez ktorý som prechádzala. Je to obec Berg. Už dlhší čas mám v konceptoch náčrt článku o nej, konečne ho teda dopíšem a zverejním.

Berg  je obec v okrese Bruck an der Leitha, ktorý je súčasťou  spolkovej krajiny Dolné Rakúsko (Niederösterreich). Nachádza sa v bezprostrednej blízkosti bratislavskej mestskej časti Petržalka a kedysi tu bol aj hraničný prechod so Slovenskom. Aj tu zopakujem, čo som napísala v príspevku na cyklistickom blogu a tým je toto:

Vždy ma fascinuje táto dedina svojou uhľadenosťou a čistotou, preto sa v jej centre zakaždým zastavím pri fontáne, ktorá nesie názov Studňa troch krajín.

Nech sa páči,  toto sú fotografie z obce Berg, ktoré som zozbierala z viacerých jeho návštev.

 

Fontána bola vybudovaná v roku 2004 pri príležitosti rozšírenia EÚ ako symbol pohraničného regiónu Rakúsko - Slovensko - Maďarsko. Oddychujúc na tomto mieste sa často zamýšľam nad rozdielom v poriadku, aký je v Bergu a aký neporiadok máme v Bratislave. Je mi jasné, že pri počte obyvateľov v počte 757 (v januári 2014) sa dá udržiavať iný poriadok ako pri počte viac-menej anonymných 430 tisíc (na konci roku 2017) ľudí. Viem si predstaviť aj to, že by som v Bergu žila, ale to by som musela byť asi mladšia, keby som sa k tomu mala odhodlať. Mnoho mladých Slovákov našlo v Bergu a v okolitých rakúskych obciach nové bydlisko. Samotní Rakúšania priznávajú, že sa úroveň týchto obcí aj vďaka prílevu nových obyvateľov zvýšila. Pred rokom 1989 to boli väčšinou bohom zabudnuté miesta.

 

 Z námestíčka s odpočívadlom a fontánou pokračujem ďalej ku kostolu.

 

  

Tuším len zo dva razy som vošla aj do bočných ulíc a tam, kde sa buduje nový Berg.

 

Tu je koniec obce a ďalej cesta pokračuje do Kittsee.

Vrátim sa znovu ku kustolu a ceste, ktorou sa ide do Edelstalu. Na križovatke sa dá ísť dvomi možnosťami. Tí, ktorí idú autami, pokračujú po riadnej ceste, ale my cyklisti si môžeme vybrať kratšiu cestu cez polia a vinohrady.

 

Koho by zaujímali ďalšie údaje o obci, nájde ich na internetových stránkach. Ja dodám aspoň to, že prvá zmienka o obci pochádza z roku 862. V súčasnosti je to príjemná komunita ľudí, ktorí sa zaoberajú poľnohospodárstvom a vinohradníctvom. Skoro na konci obce je ďalšie cyklistické odpočívadlo, pri ktorom je tento veľký preš na hrozno, symbol vinohradníctva.

Aj popri tomto kríži vedie nejaká cestička, ale tou som ešte mikdy nešla. Vždy odbočím o kúsok nižšie a miernym stúpaním sa dostanem hore na kopec, odkiaľ je vidieť do širokého okolia.

Nad obec zasahuje najvýchodnejšie pohorie Rakúska - Hundsheimer Berg. Na vrchu Königswarte ( 344 m n.m.), je postavená rozhľadňa Königswarte. Je vysoká 22,7 m a bola znovu otvorená v roku 2001.  Z nej sa dá dovidieť na veľký kus Bratislavy, na maďarskú nižinu a na časť Rakúska až po Neusiedler See. V zábere máte hneď dve zrúcaniny hradov - jeden na našej strane Dunaja, Devín a ďalší nad Hainburgom. Hoci som už o rozhľadni na tomto blogu písala TU,  doplním ešte novšie fotografie. 

Severovýchodne od vrcholu a asi 120 metrov pod ním sa nachádzajú zrúcaniny hradu Pottenburg. Moje doterajšie dva pokusy dostať sa k nemu boli neúspešné. 

Okolité lesy poskytujú turistické chodníky. V obci a v jej okolí sú vybudované cyklistické trasy. Veľmi rada ich využívam a zvyknem sa tam  bicyklovať od jari do jesene. Často prídem v obci len k miestu, kde je prvé cyklistické odpočívadlo. Tam odbočím a cestičkou popri marhuľových sadoch prejdem do Kittsee. Raz, dúfam, napíšem niečo aj o tejto rakúskej obci.

 

***

Na záver sa ešte vrátim k vstupnému prostrediu do Rakúska a tým aj do obce Berg, keďže katastrálne bývalý hraničný prechod do nej patrí. Pred pár rokmi tu Rakúšania vybudovali dočasný utečenecký tábor. V tom období som prestala tade chodiť. Vlastne som prestala až po jednej nepríjemnej skúsenosti, ktorá sa mi stala, keď som pri prechádzaní cyklistickým chodníkom popri modrých búdach obrátila svoj zrak k miestu s modrými bunkami. Z okna jedného z nich ma zarazilo to, čo tam robil jeden z ubytovaných. Žien tade prechádza dosť, tak si "robil dobre". Kým ich odtiaľ nedali preč, úplne som prestala týmto smerom bicyklovať. Mala som strach, aby ma náhodou niektorý z ubytovaných na nejakom odľahlejšom mieste neprepadol. Asi ani samotní obyvatelia Bergu neboli z tej situácie nadšení. K nápisom na tabuliach, ktoré upozorňovali pri ich marhuľových sadoch, že ide o súkromný majetok, pribudli k nemčine a slovenčine aj nápisy v arabčine.