Hainburg an der Donau - brána do západného sveta

Prečo som doteraz nepísala nič o meste, ktoré je síce za hranicami, ale mám do neho z domu len necelých 15 km? Nedávno som  v Bratislavských novinách čítala článok o tom, ako bola Petržalka - moje bydlisko - na niekoľko rokov súčasťou hraničného pásma s kilometrami ostnatých drôtov a  za touto železnou oponou bolo Rakúsko.

Po prejdení hraničného prechodu v Bergu prejdete iba jednou dedinou a tým ďalším miestom je už Hainburg an der Donau. Už samotný názov mesta naznačuje, že leží na Dunaji. Je to mestečko, ktoré som tu na blogu už možno spomenula, častejšie ho však spomínam na mojom cyklistickom blogu. Hainburg an der Donau, o ktorom dnes niečo napíšem a pridám aj fotografie, som od otvorenia hraníc navštívila mnohokrát. Konečne došlo aj na to, aby som mu na tomto blogu venovala vlastný článok.

Do Hainburgu (bežne to "an der Donau" nezvykneme používať)  nechodievam na žiadne nákupy, ani tankovať pohonné hmoty do auta, ako to robia mnohí Slováci. Chodievam tam len za účelom výletovania. Na prepravu do Hainburgu som doteraz použila viaceré spôsoby - od auta, cez loď, autobus, no mojím najčastejším dopravným prostriedkom býva bicykel. Už mi chýba len to, aby som sa tam raz vybrala peši 😉

Takýto pohľad sa mi ponúka, keď prichádzam do Hainburgu na bicykli.

Priznám sa tu aj s malou pikoškou. Do Hainburgu som pred mnohými rokmi chodila dokonca do školy. Bolo to len pár rokov po osemdesiatom deviatom, kedy som sa prostredníctvom jednej známej dozvedela o kurze nemčiny na miestnej základnej škole. Bohužiaľ, zúčastnila som sa len na niekoľkých hodinách tohto kurzu 😟 Vtedy totiž ešte neexistovala autobusová linka, ktorou sa dá v súčasnosti dostať do Hainburgu  každú hodinu. Zakaždým sme museli zháňať niekoho s autom a po ďalšie,  kurz navštevovali "študenti" s oveľa nižšími znalosťami nemčiny, takže mne veľa nedal. Bola som tam za hviezdu a o to mi nešlo👍 Mesto som však počas tohto obdobia vôbec nespoznala. Vždy sme tam prišli už potme, autom až ku škole a zo školy zase rovno domov.

Úplne prvé spomienky na toto mestečko mám však ešte z čias hlbokej totality, kedy som mestom prechádzala do Viedne, odkiaľ som potom vlakom cestovala do Nemecka. K pádu železnej opony sme vtedy museli počkať ešte skoro celé tri roky, o čom sa nám však ani len nesnívalo. Ku dňu, kedy sme sa zaradili ku krajinám Európskej únie, zostávalo ešte viac ako 18 rokov. Keby som si však chcela pripomenúť moje duševné nastavenie a pocity, na nič si už dnes nespomínam. Vôbec neviem, čo sa odohrávalo v mojom vnútri v deň, kedy som po prvý raz prekročila západnú hranicu a autom som prechádzala cudzou nepriateľskou krajinou. To sa nám vtedy ešte snažili vtĺkať do hláv.  Možno si na nič konkrétne nespomínam aj preto, že som vo svojom vnútri spracovávala zážitok z prechodu hranice. Neobišla  nás prehliadka auta, dokonca nám prezerali auto aj zospodu nejakým zrkadlom na kolieskach. V tých časoch bol vlastne prechod cez hociktorú hranicu nápor na nervy. Ľudia prežívali strach, ako sa tí, od ktorých záležalo, či vás pustia ďalej, budú správať. Smerom von ste sa báli, či vám nenájdu peniaze navyše a cestou späť ste mali zase obavy, že vám zoberú tovar, ktorý ste si v cudzine kúpili. Dodnes nechápem, kde sa našlo toľko "zdatných" ľudí, ktorí toto boli ochotní vykonávať.

Ungarntor - Maďarská brána, tou sa vchádza do starého mesta, keď prichádzate od Bratislavy.

Brána pochádzajúca z 1. polovice 13. storočia má na strane mesta na fasáde veže výstupok s rozprávkovou bytosťou. Východná mestská brána je najstaršou spomedzi mestských brán. 

Predtým, než som som začala písať tieto riadky, uvažovala som o tom, či sa mám vybrať do Hainburgu a nafotiť mesto znovu, alebo použijem výber z množstva fotografií, ktoré som tam urobila pri mojich doterajších návštevách.  Rozhodla som sa, že fotiek mám dosť na to, aby som z nich vybrala pre tento článok.

Pohľad na časť mesta z hradu nad mestom. Na druhom brehu Dunaja sa naskytne pohľad na zelený pás  nedotknutej prírody chráneného územia Národného parku podunajských lužných lesov, Nationalpark Donau-Auen.

V nadpise som použila slovo brána. Mesto Hainburg ich má tri. Nielen tú obraznú, ktorou bola tá do západného sveta, ale aj skutočné. Okrem už spomínanej je to ešte Wienertor (Viedenská brána) a Fischertor (Rybárska brána). Všetky brány sú súčasťou mestského opevnenia. Dva a pol kilometrov dlhé mestské hradby z 13. storočia patria k jedným z najstarších a najlepšie zachovaných mestských hradieb v Európe. Mestský múr je miestami až 12 m vysoký a až 2,2 m hrubý.

Keď sa nám Slovákom otvorili hranice na Západ, obyvatelia Hainburgu museli byť z toho dobre na nervy, pretože celé Slovensko, ktoré sa vybralo do Rakúska autami a autobusmi, prechádzalo práve cez toto mestečko dvomi z troch mestských brán. Tá, ktorou sa z centra mesta vychádza, sa nazýva Viedenska brána.

Viedenská brána

Viedenská brána je dominantou a symbolom Hainburgu a zároveň najvýznamnejšou rakúskou mestskou bránou z 13. storočia. Taktiež je najväčšou európskou mestskou bránou zo stredoveku. Hneď za ňou je križovatka. Jeden smer vás dovedie na zrúcaniny hradu a pri odbočení doprava prídete k Dunaju, kde sa pri železničnej trati nachádza budova bývalej tabakovej továrne, ktorú prestavali na kultúrny stánok.  

Kulturfabrik

Tretiu bránu nájdete, keď odbočíte z hlavnej ulice smerom k Dunaju Je to Rybárska brána, ktorá je najmenšia a najmladšia brána Hainburgu. Keďže sa nachádza blízko nábrežia Dunaja, v stredoveku bola jediným spojením s obydliami pri Dunaji. Vedľa brány sa nachádza kaplnka z roku 1780, ktorá bola vybudovaná na pamiatku zavraždených pri masakri druhého obliehania mesta Turkami.

Vráťme sa naspäť do centra mesta. Na Hlavnom  námestí nájdeme radnicu, pred ňou je fontána a o kúsok ďalej katolícky kostol sv. Filipa a Jakoba. Na konci námestia stojí mariánsky morový stĺp, ktorý je najkrajším rokokovým stĺpom v dolnom Rakúsku.

 

 

Z historických pamiatok chcem ešte spomenúť Vodnú vežu, popri ktorej prechádzam vždy, keď idem do Hainburgu na bicykli.

V Hainburgu je mnoho ďalších historických pamiatok, preto odporúčam, aby ste si na návštevu mesta vyhradili dosť času. Netreba sa orientovať iba na nákupy. Veď asi hlavne kvôli nám Slovákom vzniklo pred pár rokmi nové nákupné centrum, ktoré sa nachádza vpravo od Maďarskej brány. Keď by sme pokračovali ulicou vyššie, dostaneme sa k letnému kúpalisku, ktoré je tiež hojne navštevované Bratislavčanmi.

Ešte zopár fotografií mesta.

Pamätník venovaný Josephovi Haydnovi, ktorý od šiestich rokov navštevoval cirkevnú školu v Hainburgu.

Most cez Dunaj.

Keďže som sa dostala až na koniec mesta, kde stojí most cez Dunaj, venujem jeden pohľad kopcu Schlossberg, na ktorom je zrúcanina hradu.  Na hrad vedie z mesta viacero ciest. Ako som už spomenula skôr, najznámejší chodník začína pri Maďarskej bráne, ďalší (strmší) na opačnej strane kopca.

Na hrad a na ďalší kopec Braunsberg, ktorý sa vypína nad Hainburgom, vás zavediem niekedy v budúcnosti. O  ruinách hradu Röthelstein som už na blogu písala.