ČO NÁJDETE NA TEJTO STRÁNKE

12. júla 2021

Na skok v Ostrihome

Ostrihom bolo prvým hlavným mestom Uhorska, hovoria mu aj maďarský Rím. Je rodným mestom prvého svätého kráľa Štefana.

V Ostrihome som bola viackrát. Teraz naposledy to bolo ozaj len na chvíľku. Mala som vytipované tri miesta, ktoré som chcela nájsť, lebo tam mali byť sochy Nepomuckého. Tie som našla a okrem toho som sa prešla v tom horúcom dni aj ostrihomským námestím. 

Moje prvé kroky však najprv viedli krásnou alejou mohutných platanov, koruny ktorých sa nakláňali ponad breh Malého Dunaja (Kiss Duna). Kráčala som až po najnovší ostrihomský Most sv. Alžbety, kde som mala poznačenú prvú sochu. V tom horúcom dni bola chôdza v tieni korún stromov  balzamom na dušu. Takto to vyzerá na ostrihomskej malodunajskej promenáde.


 
Klikni na fotku


 Toto je prvá socha toho dňa.



Cestou k druhej soche som sa sčasti vrátila zase po promenáde a keď som po pravej strane  uvidela Kostol sv. Pavla a Petra, namierila som si to k nemu. Pri ňom som fotila druhú sochu Nepomuckého.

 

Od neho bolo treba prejsť už len pár krokov a ocitla som sa  v centre Ostrihomu.



Ovzdušie horúceho letného dňa spríjemňovali v meste viaceré fontány.





Jednou z nich je aj Isterova studňa.




Po tejto fotke som sa presunula na iný koniec mesta, kde som vyfotila tretiu sochu toho dňa. Cestou som si z auta vyfotila ešte Ostrihomskú baziliku.

 Po krátkej návšteve mesta sme sa po Moste Márie Valérie presunuli naspäť na Slovensko.



Do Ostrihomu spred niekoľkých rokov sa môžeš pozrieť aj 

6. septembra 2020

Pútnická kaplnka Svätého kríža Zeiselhof


Dnešný príspevok venujem maličkému kostolíku, ktorý zvykne byť cieľom mojich cyklotúr. Bolo tak aj včera.
V Zeiselhofe, osade medzi obcami Pama a Deutsch Jahrndorf, neďaleko  od rakúsko-maďarsko-slovenského hraničného trojmedzia,  stojí pútnická kaplnka Svätého kríža. Je to  malý kostolík, ku ktorému raz ročne vedie púť. Kaplnku dala postaviť rodina Zičiovcov (Zichy) a  vysvätili ju v roku 1764. Pôvodne tu stála kaplnka postavená ešte v roku 1754. Stala sa  pútnickým miestom na základe toho, že tu istý ovčiar pri hľadaní stratenej ovce našiel sošku bičovaného Ježiša. Následne sa toto miesto stalo cieľom púte s názvom „Stratená ovca“.


26. augusta 2020

Spomienka na 27.8.2019


S boľavými nohami a pľuzgiermi na nich som už domov z výletu vo Viedni prišla viackrát. Vždy, keď tam idem, tak prejdem peši minimálne desať kilometrov. Ešte viac som zvykla prejsť vtedy, keď som si nekupovala celodenný lístok na mestskú dopravu.

Na tento deň, na ktorý dnes budem spomínať, som však už do Viedne išla s boľavou nohou. Bolesť do nohy mi prešla z bedrového kĺbu a tam asi z chrbtice. Myslela som si, že veď to nejako rozchodím. Nie, nerozchodila som, iba som si pohoršila. Deň po výlete som ledva prešla do pol kilometra vzdialeného obchodu. Na polceste som zostala stáť, tiekli mi slzy od bolesti a rozhodovala som sa, či sa mám vrátiť, alebo pokračovať v ceste na nákup. Ešte dlho, niekoľko mesiacov trvalo, kým mi bolesť v nohe prešla.

Možno sa pýtate, prečo som vôbec s takou nohou na výlet cestovala. Vysvetlím to.

1. augusta 2020

Bazilika Nanebovstúpenia Panny Márie


v dolnorakúskej obci Bad Deutsch Altenburg. Keď som pred pár dňami klikla na mojom poslednom článku na slovo publikovať, všimla som si, že to bol 101. príspevok tohto blogu. Aj keď mám v konceptoch mnoho ďalších tém, rozhodla som sa, že v BDA ešte chvíľu zostanem. Mám veľa fotografií kostola, ktorý je dominantou tejto obce. 

O ňom som vám už v krátkosti základné údaje napísala. Koho by zaujímalo viac údajov z histórie, množstvo informácií si nájde aj sám na internete. Pekne spracované informácie v slovenskom jazyku sú napríklad aj na stránke Apsida.

Keďže sa dnešným príspevkom chcem po dlhom čase zapojiť do challenge

InSPIREd Sunday

kde každý víkend zdieľajú blogeri inšpiratívnu architektúru, ako sú kostoly, synagógy, cintoríny alebo iné sakrálne stavby, bude teda tento príspevok  hlavne o fotkách.



29. júla 2020

Bad Deutsch Altenburg



Je tomu pomaly tridsať rokov (neskutočné, ako ten čas neuveriteľne rýchlo letí), no na túto príhodu  si spomeniem vždy vtedy, keď sa znovu dostanem do tejto kúpeľnej dolnorakúskej obce. No nebolo to tak vždy. Bad Deutsch Altenburg si vyberám za cieľ mojich cyklotúr už niekoľko rokov, no až vtedy, keď som tam hľadala sochu Nepomuckého a kedy som si všímala aj iné sochy v obci, som si spomenula na ten deň. Všimla som si totiž aj sochu, ktorá sa mi vybavila v spomienkach. Odrazu som znovu sedela v aute a vracala som sa s vtedajším šéfom zo služobnej cesty v Nemecku. Keď sme sa blížili k Hainburgu, spýtal sa ma, či mi nebude vadiť, ak si urobíme menšiu zachádzku, lebo mi chce niečo ukázať. Súhlasila som.

Pamätám si aj na jeho ďalšie slová. Hovoril mi, ako si často predstavuje, že v dôchodku bude žiť v tomto mestečku. Odvtedy pretieklo veľa vody  Dunajom. Môj bývalý šéf  sa o niekoľko rokov po tej našej služobnej ceste odsťahoval na Moravu, kde sa tuším ani toho dôchodku nedožil...

Toto je tá cesta a mariánsky stĺp, ktorý sa mi objavil v spomienkach z návratu zo služobnej cesty.

Zo spomienok na minulosť prejdem teraz do súčasnosti. 

25. júla 2020

Mosonmagyaróvár


Dávno som na tomto blogu nič nové nepridala. Mohla som aspoň dokončiť niektoré z množstva  konceptov, ktoré tu mám, ale akosi som príliš zlenivela. Vidieť to nielen tu, ale aj na cyklistickom blogu. Kam pravidelne prispievam, to je iba blog venovaný sochám Nepomuckého

Tento príspevok budem písať o návšteve maďarského kúpeľného mestečka, kde som bola na bicykli pred necelými tromi týždňami. Kým zosmolím nejaký článok na cyklistický blog, dám aspoň sem zopár fotografií a k nim týchto pár úvodných slov.

Mosonmagyaróvár je mesto v severozápadnom Maďarsku v Rábsko-mošonsko-šopronskej župe. Súčasné mesto vzniklo spojením miest Magyarovár a Moson v roku 1939.  Keďže je nový názov mesta príliš dlhý, nielen ja, ale aj ľudia, ktorých poznám, si ho skracujú na Mošoň. 

V Mošoni som bola raz, či dvakrát, ani si to presne nepamätám, keďže to bolo pred viac ako desiatimi rokmi. Vtedy som sa bola kúpať v termálnych kúpeľoch. Pri tejto mojej nedávnej návšteve mesta som ich nenašla, ale ani som ich nehľadala. Prišla som tam na bicykli od Rajky a dostala som sa do centra mesta, kde som mala dva objekty na fotenie. Ten, kto ma pozná, asi vie, o aké objekty išlo. Keď som už v mestečku bola, nezostasla som tam len kvůli dvom sochám, ale prešla som sa peši popri bicykli po viacerých uliciach centra. Vybrala som niekoľko fotografií, môžete sa aj vy prejsť po centre malého maďarského mestečka.