1.-8.10. 1995
Tunisko bolo pre mňa druhou neobyčajnou krajinou, ktorú som navštívila po tom, čo sa nám otvorili hranice. Po rokoch, čo väčšina z nás cestovala len do krajín socialistického bloku, začali sa nám ponúkať možnosti cestovať aj do menej známych a vzdialenejších krajín. Takou bola pre mňa rok predtým Mallorka, kde som bola na krátkej týždňovej dovolenke v roku 1994 a rok na to som prvý raz letela na africký kontinent.
Leteli sme leteckou spoločnosťou Air Slovakia, ktorá už, tak ako aj cestovná kancelária, s ktorou sme cestovali, neexistuje. Po necelých troch hodinách letu sme v skorých ranných hodinách pristáli na letisku v Monastire, ktorý je vzdialený od Hammametu, kde sme mali stráviť týždeň dovolenky, viac ako stodvadsať kilometrov. Takže už hneď po prílete som mala možnosť vidieť kus zaujímavej krajiny. Olivovníky, opuncie, ktorým som si vtedy hovorila len kaktusy, pretože som ich pravé meno nepoznala, datľové palmy, granátové jablká, kozy, ovce, ťavy, obývané nedokončené domy bez striech, toto všetko bolo pre mňa celkom nové. Náš hotel bol až poslednou zastávkou autobusu, ktorý nás viezol z
letiska. Mali sme teda možnosť vidieť aspoň z autobusu niektoré ďalšie
letoviská.
Hammamet je preslávené medzinárodné letovisko, kde je sústredených nespočetne veľa hotelov tiahnúcich sa pozdĺž pobrežia. Za pozretie tu stojí staré islamské
hradné mesto Medina s pevnosťou Kasbah z 15. storočia, ktoré sa
rozprestiera na skalnatom výbežku. Je z neho krásny výhľad na tyrkysovo
modré more a sú v ňom obchodíky s rôznymi suvenírmi. Mesto sa tiahne dva kilometre do vnútrozemia a pozdĺž pobrežia má až sedem kilometrov.
