ČO NÁJDETE NA TEJTO STRÁNKE

28. novembra 2017

Messeplatz vo Viedni neexistuje


Keď som si večer deň pred poslednou cestou do Viedne spomenula, že by som si na internete mohla vyhľadať nejaké sochy Nepomuckého, zamerala som sa hlavne na centrum mesta. Na istej internetovej stránke som sa dočítala, že jedna zo sôch je aj neďaleko Mariahilfer Straße. Keď som uvidela fotku sochy a jej pozadie, bolo mi jasné, kde sa približne nachádza. No keď som ju začala presnejšie vyhľadávať na mape Google a tam som si zadala "Messeplatz", čo bolo uvedené pri fotke,  nič také mi nenašlo. Ani nemohlo. Našlo mi iba ulicu Messestraße ktorá bola v úplne iných končinách mesta. To, prečo mi Messeplatz nenašlo, som zistila až doma po návrate z Viedne, keď som sa znovu preklikávala internetovými stránkami.


26. novembra 2017

Viedeň v jesennom šate


S termínom môjho posledného výletu do Viedne som to akosi nedomyslela. Je síce pravda, že som tam chcela ísť už skôr, dokonca týždeň pred zrealizovanou cestou som už mala kúpené aj lístky, no nakoniec som ich stornovala a zostala som doma. Až keď som prišla do mesta, tak som si uvedomila, že som to nemala urobiť. Mesto by som bola videla v pôvodnom stave a možno že ešte aj niektoré fontány boli v tom čase funkčné. Jedenásteho novembra už boli na mnohých miestach len staveniská, kde pribúdali drevené stánky vianočných trhov.

Predtým, než som si znovu kúpila lístky na autobus Regiojetu, sledovala som predpoveď počasia. Sobota vo Viedni mala byť slnečná pri maximálnej teplote desať stupňov.Večer pred cestou som si urobila plán, čo všetko si vo Viedni pozriem. No moja celovečerná práca mi bola úplne nanič. Všetko bolo úplne ináč, akom som si naplánovala. Ale u mňa je to dosť bežné.

Ráno ma budík zobudil o 5,45. Mala som viac ako hodinu na to, aby som vybavila všetky ranné povinnosti a vyrazila z domu. Prvé, na čo som už cestou v autobuse do Viedne  prišla, bolo, že ak sa ešte niekedy v budúcnosti vyberiem do Viedne autobusom, ako nástupnú stanicu použijem tú v Petržalke. Ušetrím si tým ráno dosť času a budík si budem môcť nastaviť aj o polhodinu neskorší čas. 


22. novembra 2017

Popoludnie v Badene


Približne pol hodiny nám z LAXENBURGU trvala cesta do cieľa popoludňajšieho programu. Bolo to mestečko Baden a jeho park ruží. Najprv sme si však urobili malú prehliadku mesta. 

Toto bola už moja tretia návšteva tohto mesta. Kto má záujem vidieť predošlé príspevky, môže kliknúť SEM. Do dnešného príspevku sa budem snažiť dať fotografie takých miest, ktoré som v predošlých článkoch neukázala.

Pred objektom rímskych kúpeľov pribudli od mojej poslednej návštevy dve sochy. Neviem, či tam pribudli natrvalo, alebo boli iba súčasťou nejakej letnej kultúrnej akcie, aké zvyknú byť napríklad aj u nás v Bratislave. Pri mojich predošlých návštevách som si ich nevšimla. 


18. novembra 2017

Laxenburg pokračovanie


Po vyjdení zo zámockého parku pred vstupnú bránu areálu som si uvedomila, že mi zostala necelá hodina času do odchodu autobusu, ten som využila na prehliadku obce.  Ešte so sprievodkyňou a niekoľkými spoluvýletníkmi som si pozrela námestie s názvom Schlossplatz. Je z neho vchod do nového zámku, hneď oproti je barokový kostol a vedľa neho radnica. Po prehliadke tohto miesta som sa už ďalej vybrala po svojom.


12. novembra 2017

Najkrajšie toalety vo Viedni


Toto je len malá "ochutnávka" pred napísaním veľkého príspevku z mojej poslednej návštevy Viedne. Miesto, o ktorom teraz začínate čítať, som navštívila iba raz, nebolo to pri tejto poslednej návšteve, ale bolo to ešte v roku 1990, kedy som sa v jednu májovú nedeľu vybrala na prvý turistický výlet do Viedne (niečo málo som o tom napísala v TOMTO príspevku).

Keď ste niekde celý deň, je jasné, že potrebujete navštíviť aj toalety. Priateľka môjho vtedajšieho obchodného partnera ma zaviedla na také, na akých som dovtedy, ale ani odvtedy nikdy viac nebola. Do včera som si myslela, že tie toalety boli na Kärtner Strasse, no nikdy potom sa mi ich už nepodarilo nájsť. Až včera. Nehľadala som ich, len som si ich idúc po ulici Graben zrazu všimla a uvedomila som si, že to sú ony. Vyfotila som si ich aspoň z ulice. Fotky interiéru som si dovolila stiahnuť z internetu.

Toto je vchod do zrejme najluxusnejších podzemných verejných toaliet vykladaných drevom a mramorom s pozlátenými armatúrami. Fotila som len vchod pre dámy, pre pánov je o pár metrov ďalej. Neviem prečo, ale na prvý pohľad pôsobí na mňa ten vchod tak, že sú toalety nefunkčné. To je  len zdanie.


10. novembra 2017

Laxenburg


Názov tohto miesta v Dolnom Rakúsku asi mnohým evokuje krajinu Luxembursko. Aj ja to tak mám.  S tou však toto miesto nemá absolútne nič spoločné. 

Laxenburg je obec v okrese Mödling v rakúskom Dolnom Rakúsku, ktorú v posledných dvoch desiatkach rokov spoznalo už aj mnoho Slovákov. Vždy, keď som videla fotografiu hradu, pri ktorom bol tento názov, mala som chuť ho raz vidieť aj na vlastné oči. Stalo sa tak konečne až začiatkom júna tohto roku. Poznávací zájazd na toto miesto som si kúpila ešte niekedy v marci. Tretieho júna bol deň odchodu z parkoviska pri Istropolise.

Mestečko, či obec, je od centra Viedne vzdialené asi 25 kilometrov. Po príchode sme zamierili k zámockému parku, ktorý je srdcom bývalej trhovníckej obce Laxenburg. V ňom sa nachádza zámok Laxenburg , ktorý je jedným z najpôsobivejších zámkov v Európe. Zámocký park je považovaný za ukážkový príklad historického záhradníckeho umenia 18. a 19. storočia. Cisárovná Mária Terézia a jej vnuk cisár František boli tými, ktorí nechali park rozšíriť na 280 hektárov. 

Kým sme čakali na objednaný vláčik, ktorý nás mal odviezť k jazierku s hradom,  fotila som.