Laxenburg

Názov tohto miesta v Dolnom Rakúsku asi mnohým evokuje krajinu Luxembursko. Aj ja to tak mám.  S tou však toto miesto nemá absolútne nič spoločné. 

Laxenburg je obec v okrese Mödling v rakúskom Dolnom Rakúsku, ktorú v posledných dvoch desiatkach rokov spoznalo už aj mnoho Slovákov. Vždy, keď som videla fotografiu hradu, pri ktorom bol tento názov, mala som chuť ho raz vidieť aj na vlastné oči. Stalo sa tak konečne až začiatkom júna tohto roku. Poznávací zájazd na toto miesto som si kúpila ešte niekedy v marci. Tretieho júna bol deň odchodu z parkoviska pri Istropolise.

Mestečko, či obec, je od centra Viedne vzdialené asi 25 kilometrov. Po príchode sme zamierili k zámockému parku, ktorý je srdcom bývalej trhovníckej obce Laxenburg. V ňom sa nachádza zámok Laxenburg , ktorý je jedným z najpôsobivejších zámkov v Európe. Zámocký park je považovaný za ukážkový príklad historického záhradníckeho umenia 18. a 19. storočia. Cisárovná Mária Terézia a jej vnuk cisár František boli tými, ktorí nechali park rozšíriť na 280 hektárov. 

Kým sme čakali na objednaný vláčik, ktorý nás mal odviezť k jazierku s hradom,  fotila som.

Táto turistická skupina odišla pred nami. Keď sa prázdny vláčik vrátil, nastúpili sme aj my a viezli sme sa cestičkami parku k zámku. Neviem odhadnúť vzdialenosť, ktorú sme vláčikom prešli, ale namiesto čakania naň sme radšej mohli prejsť parkom peši ku kompe, ktorou sme sa dostali k zámku Franzensburg. Výklad o ňom bol len v nemeckom a anglickom jazyku. Hoci naša sprievodkyňa chcela povedať k parku pár slov aj po slovensky, systém  na reprodukciu jej hlasu nefungoval. Z vláčika sme veľa z krás parku nevideli, zato mi však pobyt na čerstvom vzduchu v prírode "obšťastňoval" vodič vláčika. Jednou rukou obsluhoval riadenie, druhú mal vyloženú v okne a dym z jeho cigarety išiel rovno na nás.

Najznámejšou budovou v areáli je určite hrad Franze(n)sburg. Rada by som vedela, ako je to správne, pretože som našla obe podoby názvu. Bez N aj s N. Cisár František nechal postaviť túto napodobeninu stredovekého rytierskeho hradu na umelom ostrove uprostred zámockého jazera. Od samého začiatku bola navrhnutá ako múzeum a reprezentačné priestory. V jej vnútri sa nachádzajú bohato zdobené drevené kazetové stropy, kožené tapety, mramorové dlažby a početný mobiliár. Fotenie bolo v interiéri zakázané, hoci som si všimla, že pre niektorých Slovákov (Slovenky) žiadne zákazy neplatia. 

Počas prehliadky múzea nás sprievodca zoznámil s históriou Habsbursko-lotrinskej dynastie. Ale z toho množstva rokov, Františkov a ďalšieho množstva panovníkov som mala po prehliadke v hlave dobrý guláš. Chcela som si zapamätané informácie osviežiť a preto som ich hľadala na internete. No aj tam sa raz píše o Františkovi I, inokedy zase o Františkovi II. Nie som o nič múdrejšia.

Po prehliadke sme mali ešte chvíľu času do odchodu kompy, ktorou sme sa mali znovu dopraviť k vláčiku. Na tých pár minút som vybehla do okolitého parku. 

Zámok Laxenburg bol okrem Schönbrunnu najdôležitejším letným sídlom habsburskej dynastie. V Laxenburgu kedysi trávil medové týždne cisár František Jozef s cisárovnou Alžbetou, legendárnou Sisi, a tu sa narodil aj ich syn korunný princ Rudolf. Zámocký park letného loveckého a súkromného sídla cisárskej rodiny Habsburgovcov je dnes mimoriadne obľúbeným cieľom výletov nielen Rakúšanov, ale aj návštevníkov zo susedných krajín.

Rada na záver: Pre tých, ktorí sa do Laxenburgu chystáte, neodporúčam cestu vláčikom ku kompe, ktorá vás prevezie na ostrov s hradom. Peši! Uvidíte to, čo som ja z vláčiku nevidela.

Vláčik nás odviezol znovu k bráne parku, kde sme mali zaparkovaný autobus. Do plánovaného odchodu sme mali ešte necelú hodinku času, tú som využila na prehliadku mestečka. O tom zase nabudúce.