Moja posledná grécka dovolenka

19.6. - 2.7.2005

Pred chvíľou som hľadala čosi v mojich fotoarchívoch a úplnou náhodou som si klikla aj na fotografie, ktoré mám z poslednej gréckej dovolenky. Nechcelo sa mi veriť, lebo práve tú, na ktorú som klikla, som fotila presne na deň pred ôsmimi rokmi. A to bol okamžite podnet k tomu, aby som si na ňu zaspomínala na tomto blogu.

Takže už viete, že som túto grécku dovolenku trávila v júni a jej cieľom bol ostrov Kos.  O čo je menší svojou rozlohou, o to je bohatší na pamiatky minulosti. Je tretím najväčším ostrovom súostrovia Dodekanés a obmýva ho Egejské more. Má mnoho prírodných krás, vlažnú vodu, vďaka mnohým vodným prameňom má bohatú vegetáciu. Z východu na západ sa ním tiahne pohorie s najväčším vrchom Díkaios. Keďže sa tu narodil Hippokrates - otec medicíny, hovorí sa mu aj Hippokratov ostrov. Hlavné mesto ostrova má rovnaké pomenovanie, ako má aj ostrov. Na jeho území sa nachádzajú aj nazaujímavejšie pamiatky. Je to Johanitská pevnosť, z ktorej sa zachovali už len hradby, múry a časti stĺpov.

  

No to, kvôli čomu navštevujú turisti v najväčšej miere tento ostrov, je more a jeho pláže.  Náš apartmán sa nachádzal v malom mestečku Kefalos, ktoré sa nachádza na rovnomennom polostrove. Ten leží na západnej strane ostrova  a je z neho krásny výhľad na malebný ostrovček Kastri, s bazilikou sv. Štefana, typickým symbolom ostrova Kos, ktorý sa nachádza v zátoke Kamari. Aj na tomto mieste to dýchalo dávnou históriou. Podľa miestnych je vraj toto najkrajšia časť ostrova.

 

Niekoľkokrát sme sa počas nášho pobytu vybrali hore do "mesta". Odtiaľ bol takýto výhľad na more a pláž.

Toto je už fotografia z iného konca pláže, než na ktorú sme chodili my. Kúsok ďalej bol malý prístav.

 

Na tejto dovolenke sme boli štyri baby. Som veľmi rada, že sa mi ostatné tri podarilo nahovoriť, aby sme si požičali auto a urobili si výlet okruh ostrovom. Tie, ktoré sme mali vodičák, sme tam boli tri, ale len dve, ktoré aj naozaj jazdia. Z tých dvoch jedna odmietla robiť šoférku pre nás ostatné, nemala tam vraj so sebou ani doklady, takže to zostalo už len na tom, aby som prehovorila tú jedinú, ktorá prichádzala do úvahy, aby sa posadila za volant požičaného auta.

Večer pred výletom sme si teda v  neďalekej požičovni, kde hovorili iba grécky a anglicky, požičali malé zelené auto a ráno sme sa vydali na zaujímavú cestu ostrovom.  V požičovni sme si to zariadili tak, že ak sa  nám to zapáči  (a ak sa večer vôbec vrátime živé), že si auto necháme aj na nasledujúci deň. Tak aj bolo. Zastavili sme sa na viacerých miestach pobrežia, ale už si nepamätám, aké názvy mali mestečká a dediny.

V tento deň sme videli napríklad aj tradičné dedinky v horách, odkiaľ sa nám ponúkali nádherné výhľady na severné pobrežie ostrova Kos. Horúčava bola veľká a v našom malom aute sme nevedeli zapnúť klimatizáciu. Až na parkovisku v jednej z tých dediniek zastalo hneď vedľa nás rovnaké auto. Tu padla zase úloha na mňa, aby som sa majiteľa auta anglicky spýtala, kde sa zapína klimatizácia. Ukázal nám to a všetci sme sa na tom dobre smiali. 

Toto sú už spomínané výhľady na krajinu pod nami. Je vidieť aj soľné jazero Alikes.

 

 

Prešli sme sa uličkou, ktorú lemovali stánky s rôznymi suvenírmi. Domáci sa tu venujú predovšetkým pestovaniu byliniek a výrobe keramiky, ktoré ponúkajú vo svojich obchodíkoch.

Potom sme prišli do hlavného mesta ostrova Kos. Dlho sme sa tam nezdržali. Povedali sme si, že sa tam vrátime cestou naspäť. Ďalším naším cieľom bolo totiž dvanásť kilometrov vzdialené miesto s termálnym prameňom priamo v mori. Tam, pod pohorím Dekeós, sme sa chceli okúpať v jedinom termálnom prameni ostrova - Empros Thermes, ktorý lieči kožné ochorenia, ochorenia žíl, očí a dýchacích ciest. Priemerná teplota morskej vody na tomto mieste je okolo 50°C.  Bolo tam super, odchádzali sme odtiaľ až na sklonku dňa.

Tri sa kúpeme, štvrtá fotí :-)

Pri odchode som si ešte odfotila pohľad na more, kde sa už na pohľad voľným okom črtalo turecké pohorie.

 

Vykúpané sme sa znovu presunuli do mesta Kos. Bohužiaľ, už bolo veľa hodín na to, aby sme si pozreli najznámejšiu historickú pamiatku tohto mesta - teda Johanitskú pevnosť. Tak som si urobila aspoň dve fotografie spoza plota.

Centrom mesta Kos je rušný prístav s farebnou zmesou jácht z celého sveta, rybárskych člnov a výletných lodí. Vďaka dievčine zo Slovenska, ktorá brigádovala v prístave a ponúkala plavby na rôznych lodiach, sme sa na jednu z tých lodí aj na chvíľu dostali a urobili sme si tam fotky.Tie tu ale neuvidíte. Pri prístave je hrad Neratzie, ktorý je spojený s mestom mostom a pretína ulicu Palem. Obľúbeným turistickým cieľom mesta Kos je platan, jeden z najstarších stromov na svete. Pod ním písal Hippokrates svoje práce a prednášal svojim študentom. Za pobrežnou promenádou je spleť uličiek a námestí.

Nielen veľký platan  (mimochodom, bola som veľmi sklamaná, ako ten platan vyzerá, no pri takom veku je to asi pochopiteľné) je v hlavnom meste Kosu, ale odfotila som si tam aj tento veľký fikus a obdivovala som tam krásne kvitnúce oleandre vo všetkých možných farbách.

 

Z hlavného mesta sme odchádzali večer, keď už svietili pouličné svetlá, takže do našich apartmánov sme sa dostali neskoro večer. Mali sme za sebou deň plný zážitkov a na druhý deň sme sa rozhodli ísť znovu.

To sme už ale nešli po žiadnych pamiatkach, ale vybrali sme sa na opačnú stranu ostrova a tam sme vyhľadávali pekné pláže. V ten deň sme ich vystriedali niekoľko.

Tak čo? Zostaneme alebo ideme ďalej?

Cestou sme natrafili aj na toto malé stádo kôz, ktorým práve prišiel dať seno ich majiteľ.

Druhý deň sme venovali kúpaniu a opaľovaniu. Týmto ešte moje spomienky na dovolenku na ostrove Kos nekončia. Počas pobytu som si kúpila aj fakultatívny výlet na susedný ostrov Kalymnos. O ňom a ešte aj ďalšie fotografie z Kosu zase nabudúce.