Výlet na Moravu III.

Mojou ďalšou zastávkou na ceste po južnej Morave bolo mestečko Podivín. Že má Podivín štatút mesta, to som sa dozvedela až z internetu, keď som si pripravovala tento článok. Na mňa pôsobil ako dedina. Asi preto, že som z neho veľa nevidela. Vlastne som si tam prišla iba vyfotiť sochu Nepomuckého.

Už doma som si naštudovala, kde mám vystúpiť a tak sa aj stalo. Sochu som si všimla z idúceho autobusu, takže s jej hľadaním som nestrácala vôbec čas. Išla som na istotu. 

Viac fotografií sochy Nepomuckého nájdete TU.

Kým som kráčala k soche, vybavovala som telefonát so synom a riešili sme spolu storno môjho cestovného lístka a zakúpenie nového. Keďže som mala po celý deň problém otvoriť z mobilu nejakú webovú stránku, u syna som si zisťovala aj to, čo a kedy mi odchádza najskôr do Břeclavi, odkiaľ som mala zakúpený spiatočný lístok na vlak. V telefonáte som sa dozvedela, že mi o  niekoľko minút odchádza vlak zo stanice Podivín, čo je len jedna zastávka od Břeclavi. Takže času som mala naozaj len natesno. Nakoniec som stihla aj vyfotenie sochy, aj odchod vlaku.

Informácia o tom, že je Podivín mesto, ma celkom prekvapila. Dokonca je tam podľa internetu aj čo pozerať. Niekedy nabudúce, ak sa tam vyberiem znovu, venujem tomuto mestečku viac času. Táto moja cesta bola tak trochu aj prieskumnou. Doma som plánovala ešte aj návštevu Valtice, ale to som si už z časového dôvodu netrúfla. Na vine bolo to, že som sa nemohla z mobilu dopracovať k cestovným poriadkom autobusov a vlakov. Zbytočne som si doma pozerala cestovné poriadky a vytvárala rôzne kombinácie, v akom poradí to ktoré miesto navštívim. Väčšinou sa mi všetko na mieste mení.

Cieľom môjho výletu na Moravu TU a TU bolo to, že si na mieste pozriem krajinu a možnosti cyklistického vyžitia. Myslím si, že sa tam s bicyklom môžem kľudne vybrať. Celý Lednicko-Valtický areál je zaujímavý. Časť z neho som už kedysi videla. Je tomu viac ako osem rokov, čo sme sa v jednu januárovú sobotu vybrali na výlet týmto smerom. Keďže z Podivína viac fotografií nemám, vrátim sa v spomienkach o niekoľko rokov dozadu. Blog, v ktorom som o tomto výlete písala, som už dávnejšie zamkla.

• Južná Morava 2011

Výlet na južnú Moravu sme organizovali dosť narýchlo. Ešte večer pred spaním som nebola úplne presvedčená, že sa mi tam chce ísť. Nakoniec sme si so synom v sobotu ráno privstali a ôsmej sme z domu vyrazili smer Brno.

Presnú trasu cesty sme si stanovili ešte doma. Prvá zastávka bola v Lednici. Prišli sme tam už o deviatej. Aj keď predpoveď počasia hlásila na ten deň pekné počasie, lednické ráno tak vôbec nevyzeralo. Aj vďaka počasiu zapôsobilo na mňa toto miesto dosť pochmúrne. Auto sme zaparkovali v uličke vedľa zámockého areálu, našli sme bankomat a vybrali peniaze, aby sme mohli zaplatiť parkovné.  Bankovky sme si najprv museli rozmeniť na drobné. To sme riešili malým nákupom  v potravinách, ktoré boli v uličke, kde sme parkovali. Keď sme došli k parkovému automatu, zistili sme, že tento nefunguje, takže celá procedúra predtým bola zbytočná.

Práve prebiehala rekonštrukcia zámku, konkrétne maľovanie zámockej fasády. Z fotografií mne známeho zámku svetlej farby sa zmenil na okrovú, podľa môjho  názoru dosť tmavú. Prehliadka interiérov zámku je k dispozícii až od apríla. Pozreli sme si ho teda iba zvonku. Úpravy sa robili aj v priestoroch parku. Niektoré chodníky boli z toho dôvodu neprístupné. Dlho sme sa tam nezdržali. Na návštevu tohto miesta je z viacerých dôvodov  vhodnejšie iné ročné obdobie.

Z Lednice sme sa posunuli len o kúsok vzdialenej Valtice. (Skloňovanie Lednice a Valtice mi akosi nejde do uší, radšej by som používala do Ledníc a do Valtíc. Dokonca som si na internete všimla, že s tým majú problém aj samotní Česi a asi aj preto sa skloňovaniu týchto názvov radšej vyhýbajú. Takto je to vraj správne - názvy, které končí na -ice, bývají většinou ženského rodu, to samé platí pro jméno Valtice.)  Na rozdiel od Lednice, ktorá je obcou, Valtice je mesto. Mestečko zapôsobilo na mňa oveľa lepšie, ako predtým navštívená Lednice. Je to mesto nielen s bohatou históriou, ale známe aj svojím vínom. Veď aj v  mojej barovej skrinke sa občas vyskytne  fľaška valtického vína. Čo ma v tú sobotu dosť prekvapilo, bolo, že nielen Lednice, ale aj Valtice boli skoro ľudoprázdne. Nebyť zopár turistov a niekoľkých  psíčkarov, ktorí boli na prechádzke so svojimi miláčikmi, tak sme skoro nikoho nestretli. Zámok Valtice s jeho parkom sa mi veľmi páčil.

Mikulov alebo to najlepšie na koniec. Keď sme si vo Valtici pozreli námestie, zámok (bez vstupu do jeho interiéru) a park, vrátili sme sa k zaparkovanému autu, ktoré sme mali neďaleko námestia. Ďalším naším cieľom bolo mesto Mikulov. Vzdialenosť Mikulova od Valtice je len necelých 14 km. Keďže som si doma večer pred cestou prečítala  nejaké informácie o meste, vedela som, že stavba, ktorú vidíme pred nami na vzdialenom kopci, patrí už mestu Mikulov. Je to jedna z dominánt mesta, ale my sme tam nešli. Ide o Svätý kopček. Vošli sme až na okraj mesta, kde sme našli parkovisko.  Bolo kúsok pod zámkom. Ten sme však videli tiež iba zvonku, nešli sme ani do jeho areálu. Zato sme si pešli mesto, dokonca sme boli pozrieť na mesto aj z Kozieho hrádku. Odtiaľ sme mali výhľad na všetky svetové strany. To, čo sme v Mikulove videli, zachytáva fotografie spracované do tohto videa. Kvalita "nevalná", ale napriek tomu som ho sem vložila.