Výlet na Moravu II.

Ako som v predošlom príspevku sľúbila, tak teraz konám. Pokračujem v rozprávaní o mojom nedávnom výlete na Moravu. Z Břeclavi Poštornej som sa autobusom odviezla do Lednice. 

Bolo pol hodiny po dvanástej, keď autobus dorazil na lednické Zámecké námestie. Po vystúpení z autobusu som sa vybrala ako prvé vyfotiť sochu Nepomuckého. Stojí len kúsok od námestia s radnicou, kde je aj zastávka autobusov.  Viac fotografií lednickej sochy Nepomuckého nájdete TU.

Lednice je právom nazývaná perlou Južnej Moravy. V obci a jej okolí je množstvo prírodných i kultúrnych pamiatok. 

Priamo z námestia sa vchádza aj do zámockého areálu.  Zámok s rozľahlou záhradou patrí medzi najkrajšie pamiatkové komplexy v Česku. Lednické panstvo získali v roku 1249 Lichtenštajnovci a patrilo im takmer 700 rokov až do roku 1945, kedy im bol zámok skonfiškovaný.

Tento oznam je pre moju budúcu návštevu dôležitý.

Moje kroky viedli najprv k bývalým koniarniam, ktoré sú v súčasnosti prebudované na multifunkčné centrum.

Zámok patrí k najnavštevovanejším pamiatkam v ČR. Novogotická prestavba v 19. storočí z neho vytvorila romantické sídlo obklopené jedným z najväčších európskych parkov (takmer 200 ha), v ktorom návštevník nájde palmový skleník, benátsku fontánu, rímsky akvadukt, čínsky pavilón, či minaret.

Pôvodne som mala v úmysle, že sa pozriem aj do skleníka, ktorý je súčasťou areálu. Nestalo sa tak, pokračovala som v prehliadke záhrad a parku. Možno sa mi to podarí nabudúce.

Hneď za skleníkom sa chodník stáča k vodnej ploche.Je to malé jazierko, ktoré sa volá Ružový rybník. 

Od neho som sa po pár metroch dostala k maurskej vodárni a k prístavisku. Loďami sa dá previezť po kanáli.

Trasa prehliadky vedie popri ďalšej vodnej ploche. Oveľa väčšej ako tej, ktorá má v mene ružovú farbu. Táto má názov Zámecký rybník. Je bohato členený, s viacerými ostrovčekmi a jeho plocha je 24 ha. Obýva ho bohatá fauna a jeho okolie zdobí zase bohatá flóra.

Bolo pol druhej preč, keď som prišla na tieto miesta s lavičkami. V nohách som už cítila únavu z prejdených kilometrov. Od rána som mala toho už celkom dosť nachodené. Na jednu z lavičiek som si sadla a odpočinula som si tam asi desať minút.

Na opačnej strane rybníka som videla nejakú stavbu. Až cestou od minaretu, ku ktorému som už v tejto chvíli nemala ďaleko, som zistila, o akú stavbu sa jedná.

To, že som k minaretu už blízko, som sa však dozvedela až o chvíľu. Vtedy, keď som sa po krátkej oddychovej prestávke znovu vybrala ďalej.

U nás už boli v tom čase fialky odkvitnuté, tu ešte kvitli.

V ponuke prehliadok je aj návšteva minaretu a vyhliadka z jeho veže. Ani túto ponuku som nevyužila.

 

Síce chápem, že taký rozľahlý areál potrebuje svoju údržbu, ale aby ma počas mojej prechádzky niekoľkokrát obiehali traktory, ktoré zanechávali za sebou kúdoly prachu, to mi dosť prekážalo.

Minaret sa nádherne zrkadlil na hladine rybníka.

A tu už prichádzam k stavbe, ktorú som si všimla z opačného brehu. Je to akvadukt, dlhý 30 m a má osem oblúkov. Postavený bol  v roku 1805 ako napodobenina rímskeho vodovodu a patril do zavlažovacieho systému parku. Zároveň slúžil ako umelý vodopád, kedy voda z jeho vrcholu tiekla cez polozrútený pilier do rybníka.

Bolo štvrť na štyri, keď som ukončila prehliadku parku. Skončila som tam, kde som skoro pred tromi hodinami začínala. V rozľahlom lednickom areáli som prechádzkou strávila niekoľko nádherných popoludňajších hodín. Z množstva stoviek fotografií, ktoré som urobila, som vybrala  len niekoľko.

 Vrátila som sa na námestie a tam som si počkala na autobus, ktorým som sa odviezla do Podivína.