ČO NÁJDETE NA TEJTO STRÁNKE

14. júla 2018

Ruiny hradu Röthelstein


Mesto Hainburg an der Donau je vzdialené iba 17 km od môjho  bydliska a preto je dosť často cieľom mojich cyklopotuliek. O tom, že na kopci Schlossberg nad mestom vyčnievajú pozostatky hradu Höhenburg (Heimenburg alebo „Hainburg“) je známe asi každému, kto toto šesťapoltisícové mestečko niekedy navštívil. Už menej známy je však hrad, vlastne tiež už len jeho ruiny, ktorý leží v lese priamo nad Dunajom. Aj ja som ho objavila iba náhodou pri jednej z mojich cyklistík po rakúskom brehu Dunaja. 


O celej túre som písala na blogu Na cestách s Kellysom krátko po jej zrealizovaní ešte v októbri 2014:

...Premohla nás zvedavosť, kam vedie cestička popri rieke. Nešli sme teda naspäť, ale pokračovali sme popri rieke ďalej... 
  
Keď budete čítať text aj ďalej za tromi bodkami, dozviete sa viac o prvom spoznaní tohto miesta.
 
Ruiny, o ktorých tu píšem, sa skrývajú v náručí národného parku. V súčasnosti už mám za sebou aj  druhú návštevu tohto miesta. Bola som tam začiatkom júna. Aj pri druhej cyklotúre som chcela k Röthelsteinu použiť tú istú cestu ako prvý raz, no situácia sa tam za tých pár rokov zmenila. Na stromoch pribudli tabule, oznamujúce, že je tam vtáčia rezervácia a vstup do nej je zakázaný. Preto sme museli voliť inú alternatívu. Po riadnej cykloceste sme prišli do Hainburgu a tam k Dunaju.

Ruiny hradu sú nad dunajským ramenom len kúsok od známej dunajskej promenády. Cesta k ruinám vedie chodníkom popri Dunaji a neskôr jeho ramene. Začína  pri skale, pod ktorou sú dva chodníky. Jeden v tuneli a druhý popri skale. Bicykle sme tlačili vedľa seba, lebo jazda na bicykli je tam zakázaná.




Hrad bol postavený na 30 metrov vysokom skalnom brale a prvé zmienky o ňom sa datujú na rok 1180. Ako už jeho názov napovedá, meno nesie po rode Röthelsteinovcov, ktorý ho obýval. Jeho funkcia dodnes nie je známa. Na stránkach istého rakúskeho servera, venujúceho sa hradom a zrúcaninám sa uvádza, že v žiadnej kronike sa nedá dočítať o nepokojných rokoch, počas ktorých hrad slúžil ako hraničný, strážny hrad, hoci o tom napovedá jeho strategická poloha. Röthelsteinovci z výhodne umiestnenej pevnosti kontrolovali obchodné lode po Dunaji a rybolov. Z 15. storočia sú záznamy o jeho majiteľovi Wilhelmovi von Enzersdorfovi, ktorý bol šľachticom a hrad dostal do léna od vtedy len 13-ročného habsburského panovníka Albrechta V. (1404-1439, od 1437 uhorský kráľ, od 1438 český kráľ, od 1438 rímsko-nemecký kráľ ako Albrecht II.), ale namiesto rytierskych ideálov si pestoval moc a majetky. Spomínam ho tu preto, lebo okrem hradu mu patrila aj osada Rotenstein a podliehal mu aj prevozník, ktorý dopravoval ľudí na druhý breh do Devína. Wilhelmovi to všetko nestačilo. Chcel obrať mesto Hainburg o právo rybolovu v nivách okolo Rotensteinu, a keď sa mu mesto postavilo, vyhrážal sa násilím. Do sporu zasiahla na podnet mesta vyššia moc z Viedne a aj keď rozhodla v prospech Hainburgu, mešťania sa dlho báli priblížiť sa k hradu, lebo vedeli, že v okolí a tmavých lesoch na nich číha zlostný hradný pán.

Ani ďalší hradný pán, Wenko von Ruckenau, nemal dobrú povesť. Bol to lúpežný rytier, známy pod menom Ledvenko. V 16. storočí hrad obsadili Turci, neskôr pustol a bol doslova rozobraný na stavby v meste a okolí. Dnešné ruiny sú zvyšky z vonkajšieho múru a palácovej steny.

Povestí o Röthelsteine je nepreberné množstvo, ale takmer všetky sa krútia okolo skrytých pokladov a mužov v červených plášťoch a kapucniach. Pravdepodobne sú to rádoví rytieri, ktorí mali červenú pokrývku hlavy. V tejto oblasti mali vraj veľa sídiel a nie je vylúčené, že boli aj zakladateľmi hradu.

***
Toľko pár informácií z histórie a teraz sa vrátim k prvej túre.


Informačné tabule nám prezradili, že ide o hrad Röthelstein.




Hrad  je oveľa menší a nie je taký impozantný ako jeho blízki hradní susedia (Hainburg a Devín), má však všetko, čo hradu patrí: prastaré dejiny, zmapované v historicky hodnoverných kronikách, ale aj nehodnoverných, no zato farbistých legendách. Je obľúbeným miestom vychádzok obyvateľov Hainburgu a z okolia. Aj  napriek tomu bolo toto miesto do tej spomínanej cyklotúry ukryté predo mnou natoľko, že som o ňom vôbec netušila. Z miesta, kde stojí, sú prekrásne výhľady na Dunaj, dokonca až do bratislavskej časti Devínska Nová Ves.





Devínska Kobyla - Sandberg












Povestí o Röthelsteine je nepreberné množstvo, ale takmer všetky sa krútia okolo skrytých pokladov a mužov v červených plášťoch a kapucniach. Pravdepodobne sú to rádoví rytieri, ktorí mali červenú pokrývku hlavy. V tejto oblasti mali vraj veľa sídiel a nie je vylúčené, že boli aj zakladateľmi hradu.

Tento článok tu čakal rozpísaný od 22. októbra 2014. Vďaka mojej nedávnej júnovej návšteve a ďalším fotografiám z miesta som ho konečne mohla dokončiť.


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára