Poznávačka Salzburg a okolie

Len týždeň na to, čo som bola pri vodopádoch Myrafälle, som do Rakúska cestovala znovu. Tentoraz s cestovkou. Zúčastnila som sa dvojdňového poznávacieho zájazdu, ktorý cestovná kancelária nazvala Čarovný víkend v Salzburgu a jeho okolí. Bol by býval čarovný, nebyť účastníkov zájazdu, ktorí neboli schopní dodržiavať sprievodkyňou žiadané časy zrazov. Hneď na začiatku musím konštatovať, že s takým nedisciplinovaným národom som ešte nikdy doteraz necestovala. Píšem to všeobecne, hoci tých, ktorí si mysleli, že ostatní budú na nich stále niekde čakať, bola menšina. Aj to je jedna z príčin, ktoré ma stále viac a viac od takýchto výletov odrádzajú. A keďže o tom píšem hneď na začiatku, je dôkazom toho, že z uplynulého víkendu rezonujú u mňa najviac títo nedisciplinovaní ľudia, ktorí kazili príjemný pocit z videných miest.

Z poznávačky som si priniesla množstvo fotografií a zážitkov. O niektoré sa tu s vami rada podelím.

Z Bratislavy sme vyrazili v sobotu ráno pár minúť po šiestej. Stanovený čas odchodu 6:00 sme nedodržali kvôli tomu, že niektorí prihlásení sa nedostavili na stanovené miesto a ani nedali nikomu vedieť, že na zájazd nepôjdu. Sprievodkyňa sa o tom dozvedela až potom, čo im zatelefonovala. Prvý povinný oddychový čas vodiča na rakúskom území bol v diaľničnej reštaurácii vo Wolfsbachu. Tam som si so sebou nevzala fotoaparát, urobila som si len niekoľko záberov s mobilom.

Po polhodine sme pokračovali ďalej v jazde. Ďalšou zastávkou bola nepovinná fotopauza pri jazere Mondsee v hornorakúskej oblasti Salzkammergut. Na nádherný kraj s jazerom, ktorého maximálna hĺbka je 68 m, bol naozaj krásny pohľad. Mondsee má dĺžku 11 km a  je v obľube u milovníkov slnka a kúpania, pretože v mesiacoch júl a august stúpne teplota jeho vody až na 26 °C. Zaujímavé možnosti aktivít si tu nájdu aj športoví nadšenci, ktorí ho môžu využívať na plachtenie, vodné lyžovanie, windsurfing a potápanie. Určite by som si tam vedela predstaviť stráviť aj dlhší čas, nielen niekoľko minút.

Po tejto prestávke sme pokračovali k Salzburgu a zastavili sme sa znovu až na jeho okraji pri zámku Hellbrunn. Letohrádok Hellbrunn predstavuje nielen zámok, ale aj nádherný veľký park s vodnými plochami a samostatný vstup je do areálu vodných hier. Už pri počutí, o čom to tam je, som sa rozhodla, že tam vstupovať nemienim a že si za ten čas radšej pozriem park. Tak sa aj stalo, no zopár fotiek som si spoza plota urobila. Vraj až štyristo rokov sa návštevníci bavia v tomto areáli podľa vzoru kniežacích spôsobov z minulosti. Aj som sa zabudla spýtať tých, ktorí tam boli, či to je naozaj vhodná zábava pre dospelých. Ja som svoje rozhodnutie, prejsť sa v priľahlom parku, neoľutovala.

Letohrádok Hellbrunn bol postavený na okraji Salzburgu v roku 1615 ako miesto zábavy a odpočinku pre salzburské kniežatá a arcibiskupov. 

Pri jednej z brán do parku stojí tento biely pavilón. Na prvý pohľad nič zvláštne, mňa teda nijako neohromil. No keď si dáte do vyhľadávača "The Sound of Music Pavilion" nájde vám množstvo fotografií. Ľudia, ktorí videli film The Sound of Music, vedia, že v ňom bola natočená jedna zo scén filmu a fotia sa pri ňom. Mne to vôbec nič nehovorilo a možno by mi to nebolo nič hovorilo ani vtedy, keby som muzikál videla. Pavilón však počas natáčania stál na úplne inom mieste, a to v záhradách hradu Leopoldskron, kde sa film natáčal. Sem ho preniesli až neskôr. Keď som si pozrela video, ktoré nájdete po kliknutí na fotku, tak sa mi zdalo, že to ani nie je ten istý pavilón. Aj v čase, kedy som tam bola, ho obliehali mnohí ľudia, ktorí sa pri ňom fotili.

A ešte jeden kuk cez plot do areálu vodných hier.

Po približne hodinovom pobyte v parku som sa pobrala z areálu preč. Keď sme zaparkovali s autobusom na parkovisku, všimla som si, že v diaľke sa pasú kravy a že hneď popri parkovisku vedú cyklistické cestičky. Vybrala som sa teda tam. Z miest, po ktorých som sa prechádzala, bol krásny výhľad na mesto Salzburg s jeho pevnosťou Hohensalzburg a na okolité hory.

Z Hellbrunnu viedla naša cesta do centra Salzburgu. Aby toho nebolo na jeden raz veľa, pokračovanie nabudúce.

Zatiaľ dovidenia!