Už z nadpisu je jasné, kam ďalej viedli naše kroky. Vlastne, opravujem sa, kolesá nášho auta. Miesto, z ktorého sme práve odchádzali, je v okrese Wiener Neustadt. Cestu domov sme si teda naplánovali inou trasou, než ktorou sme prišli a namierili sme si to práve do okresného mesta.
Wiener Neustadt je od Muggendorfu vzdialený 35 km, takže sme sa tam dostali asi za polhodinu. O meste som si dopredu nič nezisťovala. Vedela som len to, že je tam niekoľko sôch Nepomuckého, ale keďže som nevedela, či tam vôbec pôjdeme, tak som predtým nevyhľadávala presné miesta, kde stoja. Na prvého a zároveň aj na jediného sme naďabili hneď, len čo sme sa rozhodli, že zaparkujeme. Nebola som prvá, ktorá si ho v rohu námestia, či parkoviska všimla. Pri študovaní automatu na parkovné som zistila, že sa nachádzame na námestí pomenovanom po Janovi Nepomuckom.
Ešte skôr, ako sme našli miesto na zaparkovanie, som si všimla, že prechádzame okolo tejto stavby. Vyfotila som si ju iba za jazdy autom a až doma som si zistila, o akú stavbu sa jedná. Je to vodárenská veža, ktorá je najznámejším orientačným bodom mesta. Nachádza sa na Südtiroler Platz a v podstate ide o bežnú priemyselnú stavbu z roku 1909, bola súčasťou vodovodu Kaiser- Franz-Josephs-Wasserleitung.
Aj keď nesie mesto názov nové, nové ono vôbec nie je. Toto okresné sídlo s vyše 40-tisíc obyvateľmi patrí medzi najstaršie mestá v Dolnom Rakúsku. Založil ho vojvoda Leopold V. Babenberský roku 1194 ako hraničnú
pevnosť proti Maďarom, neskôr proti Turkom a kurucom. A prečo viedenské, keď je od Viedne vzdialené asi 50 km? Prívlastok dostalo až v 17. storočí na rozlíšenie od ostatných Neustadtov v habsburskej monarchii. Mesto leží na rovine bez väčšej rieky, preto sa jeho obrancovia museli
spoliehať na mohutné hradby, z ktorých sa časť aj s jednou baštou
zachovala, a na hlboké priekopy napájané vodou potokmi z alpského
predhoria.
V meste nás zaujali dva kostoly. Prvý bol hneď v susedstve parkoviska, ten ďalší len o kúsok ďalej. Oba boli tak veľké, že som nemala šancu ich vopchať do objektívu môjho fotoaparátu. Hlavne pri tom prvom nebol možný odstup, podmienky na fotenie boli sťažené aj tým, že ulica bola práve rozkopaná.
Kostol sv. Petra pri hradbách bol bývalý kláštorný kostol dominikánskych mníšok na severnej mestskej stene bývalej pevnosti mesta. Dnes slúži ako výstavná sieň. Môjmu synovi padlo ako prvé do oka to, že nemá vežu. Či ju niekedy mal, to však netuším.
Kostol sv. Petra pri hradbách bol bývalý kláštorný kostol dominikánskych mníšok na severnej mestskej stene bývalej pevnosti mesta. Dnes slúži ako výstavná sieň. Môjmu synovi padlo ako prvé do oka to, že nemá vežu. Či ju niekedy mal, to však netuším.
Ďalšou stavbou, ktorú sme pri prechádzke mestom videli, bol obrovitánsky Dóm Nanebovstúpenia Panny Márie a sv. Huberta s dvojičkou gotických veží.
Na tomto námestí som si všimla aj komplex budov so zaujímavou vstupnou bránou. Zistila som, že tam sídlia rôzne inštitúcie, ale historický pôvod budovy sa mi nepodarilo vypátrať. Pri tej príležitosti som však našla informáciu, že väčšina historických budov vo Wiener Neustadt bola počas anšlusu zničená, preto sú buď postavené nanovo, alebo vynovené.
Z Domplatzu vedú úzke uličky, ktoré ústia do ďalšieho námestia. Priestranné hlavné námestie (Hauptplatz) s mariánskym stĺpom a starou radnicou je miesto, kde sa sústreďuje život mesta a tak to bolo aj v toto nedeľné popoludnie. Prechádzali sme sa ulicami poloprázdneho a
pokojného mestečka. Len na tomto námestí bol trošku väčší počet ľudí, aj tí
všetci sedeli na terasách reštaurácií a kaviarní. Dúfala som, že jednou zo sôch mariánskeho stĺpa bude aj Nepomucký, ale nestalo sa.
Vo Wiener Neustadt sme sa dlho nezdržali a veľa z jeho historických cenností sme teda nevideli. Bola to len taká malá ochutnávka. Mladí mali v pláne navštíviť aj Podersdorf am See
pri Neziderskom jazere, o tom som dopredu nevedela. Synova priateľka
tam ešte nikdy nebola, preto chceli cestu domov využiť aj na návštevu
tohto miesta. Ja som tam už bola viackrát, dokonca na tomto blogu je jeden z článkov o
tomto mieste najviac čítaný. Pri majáku v Podersdorfe už videlo skoro 11 tisíc čitateľov.
Nič sa tam nezmenilo, iba sa mi zdalo, že voda je ešte viac mútnejšia ako inokedy. Kto chce vidieť viac, môže si kliknúť na odkaz vyššie.
Moc hezké fotky ... měli jste fajn výlet .. samá krásná a příjemná místa.
OdpovedaťOdstrániťSúhlasím.
Odstrániť