ČO NÁJDETE NA TEJTO STRÁNKE

5. októbra 2018

Do Hodonína som cestovala kvôli soche Nepomuckého


Celé toto horúce leto som sa nevedela dočkať, kedy konečne klesnú teploty, aby som sa mohla vybrať na cesty a splniť aspoň niečo z toho, čo som si cez zimu naplánovala. Už dávno som mala namierené do slovenského mesta Holíč, kde som doteraz nikdy nebola. A keďže som už bola tak blízko hraníc s Českom, z  Holíča som si odskočila aj do pár kilometrov vzdialeného Hodonína.

Na blízkej Morave mám poznačených viac miest, kam by som chcela ísť hľadať a fotiť sochy Jana Nepomuckého.  V ten deň, kedy som sa vybrala do Holíča, bolo horúco aj napriek tomu, že už bola skoro polovica septembra. V meste som toho prešla veľa peši a bola som nielen z chôdze, ale aj z tej horúčavy dosť unavená. Nebyť toho, možno by som si okrem Hodonína vybrala ešte aj ďalšie miesto so sochou Nepomuckého, no na ďalšie miesta si to budem musieť naplánovať inokedy.

V Hodoníne som z autobusu vystúpila asi o štvrť na dve na zastávke označenej ako Anenská.(v našom cestovnom poriadku je písaná s dvomi n - Annenská).  Mohla som aj na konečnej, čo bola autobusová stanica, ale dobré žienky mi poradili, že mám vystúpiť skôr. (Ozaj, k tým dvom paniam v strednom veku: Mala som možnosť počúvať ich chvíľu na autobusovej zastávke v Holíči, nedokázala som z ich reči posúdiť, akým jazykom rozprávajú. Či je to holíčsky dialekt, alebo nejaký moravský. Blížilo sa to viac k češtine ako k slovenčine.)

Od vystúpenia z autobusu som urobila len pár desiatok krokov a ocitla som sa na mieste, odkiaľ bol krásny pohľad na hodonínsku radnicu. Je to veľmi pekná budova. Radnica je postavená v štýle norimberskej secesie a patrí k významným  budovám mesta. Je v nej sídlo mestského úradu. Ten, kto sa v jej blízkosti pohybuje v čase o 12.00, 15.00 a 18.00, môže si vypočuť zvonkohru. Ja som sa tam vyskytovala mimo tieto časy, takže som zvonkohru nepočula.



Už tu bolo vidieť, že v meste je pekná kvetinová výzdoba.

 

Z opačnej strany budovy je námestie s kostolom sv. Vavrinca, pred ktorým stojí aj socha Nepomuckého, kvôli ktorej som v ten deň do Hodonína prišla. Na námestí je pekná fontána a lavičky, kde sa dá posedieť.




Sochy sv. Šebestiána a sv. Jana Nepomuckého stoja po stranách od hlavného vchodu kostola. Pred kostol boli prenesené v 20. storočí.


Od kostola som sa pobrala smerom k mariánskemu stĺpu, ktorý je vzdialený len kúsok od kostola. Na námestí ho nechala postaviť Mária Antónia z Lichtenštejna ako poďakovanie za ukončenie morovej epidémie v rokoch 1715-16.


 
Čo ma najviac prekvapilo, ale bohužiaľ, až doma, keď som si hľadala informácie o tomto morovom stĺpe, zistila som, že sochy svätcov predstavujú sv. Karla Boromejského,  sv. Rocha,  a sv. Rozál a aj sv. Jana Nepomuckého. Na vrchole obláčkového stĺpu sa do výšky 12 m týči socha Panny Márie Immaculaty. Keďže som túto informáciu objavila až doma a stĺp som nefotila z detailov a zblízka, vôbec neviem, ktorá zo štyroch sôch patrí práve Nepomuckému. Nevidím tam totiž akýkoľvek atribút, ktorý k Nepomuckému patrí.


Od morového stĺpu som sa vybrala ulicou, ktorú by som nazvala obchodnou. Oficiálne sa ulica volá Národní třída. Z nej som ešte zabočila do niekoľkých vedľajších ulíc a vrátila som sa znovu na Národní. 




 
Keďže som už mala chodenia a horúčavy akurát dosť, len tak naslepo som sa vybrala hľadať autobusovú stanicu. Bola som práve v blízkosti svetelnej križovatky s pamätným súsoším k decembrovému generálnemu štrajku v roku 1920 a s teplomerom, ktorý ukazoval 32°C.


Nemala som šťastie vidieť nikde smerové tabule, no ako to u mňa väčšinou býva, moja intuícia ma nesklamala a stanicu som našla. Bola úplne inde, ako vtedy, keď som bola v Hodoníne naposledy. No veď je to už pekných pár desiatok rokov. Cestou k autobusu som si všimla ešte jednu veľmi peknú budovu.Sídli v nej obchodná akadémia. Čo všetko táto budova zažila, sa môžete dozvedieť TU.


Blížila som sa ku kruhovej križovatke, za ktorou som videla v diaľke nákupné centrum. Odtiaľ bol k autobusom už len kúsok.


V Hodoníne je určite ešte mnoho vecí, ktoré stoja za pozretie. Preto sa veľmi ľahko môže stať, že sa do tých končín ešte niekedy vypravím a nebude to trvať desiatky rokov.


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára