Jesenná Viedeň - Belvedér

Skoro po roku som sa vybrala znovu s fotoaparátom do Viedne. Na návštevu mesta som mala tentokrát čas od dopoludnia až do večera. Približne desať minút po desiatej sme trošku meškajúc dorazili na konečnú neďaleko Hauptbahnhof a večer o 20:25 som odtiaľ odchádzala domov. Po mnohých rokoch som mala na hraniciach zážitok s kontrolou cestovných dokladov. Ani si veru nepamätám, kedy som takú zažila naposledy. Rakúšania zastavovali všetky autá, na kamiónoch kontrolovali plomby, vošli do autobusov a každý sa musel preukázať s cestovným dokladom.

Po príchode bola ešte obloha zatiahnutá, ale už sa začínala oblačnosť pomaly trhať. Keďže som na novej viedenskej hlavnej stanici ešte nebola, prvá moja cesta viedla tam. Na toaletách a malou prehliadkou stanice som sa zdržala asi pätnásť minút a potom som už išla smerom k Belvedéru, čo bola moja prvá fotozastávka.

Belvedér je druhým najväčším viedenským palácovým komplexom. Nachádza sa južne od historického centra Viedne. Skladá sa z dvoch barokových palácov. Komplex dal postaviť princ Eugen Savojský. V roku 1716 vznikla budova známa dnes ako Dolný Belvedér a neskôr v roku 1923 k nemu pribudol Horný Belvedér. Po smrti princa prešlo celé sídlo do vlastníctva Habsburgovcov a začalo sa ďalej rozširovať. Belvedér sa stal sídlom cisárskej obrazovej galérie a svoj vznik tu započalo Umeleckohistorické múzeum.

Ja som vošla do areálu vchodom z ulice Prinz Eugen-Strasse, teda ako prvý som uvidela Horný Belvedér.

Vedľa mňa kráčali húfy turistov z Ázie. Tí si to nasmerovali do priestorov horného paláca, ja som prehliadku interiérov vynechala. 

Do záhrad môžete vojsť dvomi vchodmi, každý je na jednej strane horného paláca. Obe honosné rezidencie spájajú terasovito tvorené záhrady podľa vzoru francúzskeho Versailles, plné kvetinových záhonov, vysokých živých plotov, jazierok s fontánami a antických sôch. Aj keď sa hovorí, že prechádzky tu bývajú najkrajšie na prelome jari a leta, aj tá moja jesenná stála určite zato. Moje fotografie sú toho dôkazom. Tu sú všetky slová zbytočné.

A to som sa už dostala k Dolnému Belvederu. A tam, v priechode od záhrad na ulicu Rennweg stojí súsošie s názvom  "Korunovanie sv. Jána Nepomuckého", ktorú v roku 1725 vytvoril Johann Jakob Schoy.

Vyjdením z Dolného Belvedéru na ulicu Rennweg dnešná prechádzka záhradami Belvedéru končí. Možno sa bude niekomu zdať, že som to s množstvom fotografií prehnala. Je však ťažké vybrať z takého množstva, ktoré som nafotila, iba zopár. Kam viedli moje kroky ďalej, sa dozviete v pokračovaní nabudúce.