Moje dojmy z Londýna
Poznávací výlet do Londýna bol mojím prvým, ktorý som absolvovala bez cestovnej kancelárie. Na prípravu tejto cesty sme mali dosť času, ale ja som to dosť odflákla. Ešte šťastie, že sestra tomu venovala oveľa väčšiu pozornosť ako ja.
Po zakúpení leteniek stála pred nami úloha nájsť cenovo prijateľné ubytovanie, ktoré sme chceli mať v centre mesta. Po veľmi dlhej úvahe a viacerých neúspešných pokusoch v hoteloch v centre mesta sme sa rozhodli pre hotel, ktorý stojí neďaleko Victoria station. Teda poloha vynikajúca. Nemilé prekvapenie bolo hneď po príchode do hotela, kedy nám recepčný oznámil, že v objednanom a zaplatenom hoteli voľné izby nemá, že sa musíme presunúť o niekoľko metrov cez ulicu ďalej. Ďalší hotel patril tomu istému majiteľovi. Ani tam to nebolo bez problémov. Na prvú noc nemali pre nás dvojposteľovú izbu, ale každá sme dostali jednotku. Čo bolo horšie, my sme si niesli niektoré hygienické potreby iba v jednom, aby sme zbytočne nezaťažovali batožinu. No tento problém sme vyriešili. Od ďalšieho dňa sme už dostali spoločnú izbu. Keďže sme nešli do Londýna za účelom trávenia času na hotelovej izbe, kvalitou celkom stačila. No čo bolo horšie, ja som po dvoch nociach zistila, že mám po tele nejaké červené štípance. Netušila som, od čoho môžu byť. Až doma som skúmaním na internete zistila, že ma doštípali zvieratká, ktoré sa vyskytujú v nie práve najčistejších priestoroch. Dokonca som po príchode domov našla na internete presne túto istú skúsenosť hotelových hostí z hotela, v ktorom sme aj my bývali.
Počasie nám veľmi nevyšlo. V marci sme vlastne ani nemohli čakať nič lepšie. Bolo zamračené, dvakrát spŕchlo, fúkal studený vietor. Iba jeden deň bol slnečný, práve ten, kedy sme boli vo Windsore. Marcový termín som neskôr oľutovala. Vybrala som ho preto, lebo moja priateľka, ktorá v Londýne trávi podstatnú časť roka mi navrhla, aby sme prišli do Londýna vtedy, keď tam bude ona. Urobila som tak, ale nakoniec to bolo aj tak skoro zbytočné. Z jej sľubovaného doprevádzania po Londýne sme sa s ňou horko-ťažko dohodli na jednom dni vo Windsore. Tam preto, lebo to tam mala od dcéry bližšie a jednoduchšie. Keby nebolo toho jej návrhu, tak si určite vyberieme neskorší termín.
Pred cestou sme si pozreli program poznávacích zájazdov niekoľkých cestovných kancelárií. Takže sme približne vedeli, čo môžeme za ten čas stihnúť a čo nie. Veľa ovplyvnilo aj počasie. V jeden deň sme skončili kvôli dažďu a kvôli tomu, že sme už boli od rána poriadne uzimené, dosť skoro. Myslím si, že sme toho videli dosť, aj keď sme nevideli všetko, čo sme chceli. Išla som tam s obavami, či tento výlet fyzicky zvládnem, pretože som tam išla s bolesťami krížov a kĺbov. Každé ráno som sa dopredu nadopovala tabletkami, a na kríže som si lepila náplaste od bolesti, aby som vydržala celodenné chodenie. Myslím, že som to celkom zvládla.
Celkove hodnotím náš výlet kladne. Škvrnou na pobyte bol vlastne len hotel. Najprv to, že nám nedali ten, ktorý sme si zaplatili a potom to, že som tam prišla k štípancom. Jedným veľkým naším nedostatkom bola neznalosť angličtiny. Sestra ani zaťať a ja pár slov. Neviem si predstaviť, ako cestujú ľudia, ktorí nevedia žiadnym cudzím jazykom ani ceknúť.
Po návrate z Londýna som si zobrala dva dni dovolenky na zotavenie. Prvý deň som celý preležala s teplotou a svalovou horúčkou. V Londýne som prechladla. Aj napriek tomu, že v čase našej návštevy tam už kvitli stromy, narcisy a iné kvety, predsa len bolo ešte dosť chladno.
