Od Albertiny až po Schönbrunn

bude opisovať moju cestu tento posledný príspevok z nedávneho výletu do Viedne. Kým som sa však do Schönbrunnu dostala, prešlo dosť času a prešla som niekoľko ďalších  miest. V predošlom príspevku som napísala: "Boli už dve hodiny, keď som sa eskalátorom prepravila ku vchodu do Albertiny." Aj to, že do galérie som nešla. Na chvíľu som sa pred vchodom zastavila len preto, aby som si urobila niekoľko fotografií.

Popri Schmetterlinghaus (motýlí dom)  som sa dostala konečne do Burggarten. Tu som vlastne ukončila peší okruh v centre mesta.

Socha Františka Josefa I , dlhoročného cisára rakúsko-uhorskej monarchie.

V parku som sa snažila nájsť voľnú lavičku v tieni, no takú sa mi nájsť nepodarilo. Sadla som si teda na jednu neďaleko sochy Mozarta, hoci tam slnko tiež poriadne pražilo. Tam som nejaký čas posedela a sledovala okolie.

 

Čakala som na chvíľu, kedy spred sochy odídu ázijskí turisti. Jednému z nich sa odtiaľ akosi nechcelo a sochu si fotil zo všetkých možných strán a uhlov. Vtedy som si spomenula na skutočnosť, že rakúske mestečko Hallstatt postavili Číňania u seba doma. Možno sa aj táto socha Mozarta  objaví raz niekde skopírovaná na ázijskom kontinente 😏

7,5 m vysoká pamiatka bola vytvorená architektom Karlom Königom a prešporským rodákom sochárom Viktorom Tilgnerom a odhalená 21. apríla 1896 na Albrechtsplatz (teraz Albertinaplatz). Po druhej svetovej vojne bola zreštaurovaná a v roku 1953 ju postavili v Burggarten.

Ako som tam sedela, jedna z aplikácií v mobile mi oznámila, že niekoľko km od Viedne je búrka. Mala som obavy, že príde aj do mesta. Keď sa konečne pred sochou vyprázdnilo, vyfotila som si ju a trošku oddýchnutá som mohla pokračovať v plánovanom hľadaní ďalšej sochy Nepomuckého. Našťastie, búrka do Viedne neprišla.

Z Burggarten som peši prešla na zastávku Volkstheater a metrom U3 som sa odviezla po Westbahnhof, kde som prestúpila na električkou č. 10 a tou som sa odviezla skoro na úplný koniec ulice Mariahilfer Strasse. Keďže som si miesto veľmi dobre napozerala z mapy, z električky som si všimla, že sa blížim k parčíku so sochou. Upozornila ma na to benzínová pumpa, ktorá je v susedstve. Vystúpila som a sochu som si tiež pofotila zo všetkých uhlov (ako ten ázijský turista sochu Mozarta).

Viac fotografií sôch Nepomuckého z tohto dňa som zverejnila na blogu Sv. Ján Nepomucký.

Do obchodu autobusu, na ktorý som mala kúpený lístok, mi po vyfotení sochy Nepomuckého zostávali necelé dve hodiny. Keďže som vedela, že som blízko Schönbrunnu, rozhodla som sa, že pôjdem ešte aj tam. Prešla som peši cez Auer-Welsbach park, ktorý je svojou rozlohou približne 11 hektárov najväčším parkom v 15. viedenskom obvode. 

 

Keď som na jeho opačnom konci vyšla von, mala som pred sebou areál Schönbrunnu. Aj tam sa vyskytol ďalší Mozart, tentokrát v podobe živej sochy.

Schönbrunn patrí k najväčším turistickým lákadlám a popísať ho možno viacerými superlatívmi. Spolu s jeho rozsiahlym areálom patrí k najkrajším barokovým pamiatkam v Európe. Obklopuje rozľahlý park s upravenými francúzskymi záhradami a fontánami, jeho súčasťou je aj najstaršia ZOO na svete. Hoci som bola v Schönbrunne už niekoľkokrát, v ZOO ešte nikdy.

 Gloriette, odkiaľ je nádherný výhľad na Viedeň.

V Schönbrunne príšerne pálilo slnko a pohľad na aktuálny čas mi napovedal, že by som sa mala pomaly vrátiť k autobusovému terminálu v susedstve hlavnej viedenskej stanice. Na zastávku metra som kráčala peši dosť veľký kus cesty a potom som nasadla na vlak na trase U4, ktorý ma odviezol do stanice Karlsplatz, kde som prestúpila na trasu  U1, ktorou som prišla  na stanicu. Nakoniec som na zastávku autobusu prišla v dosť veľkom predstihu.

Keby som bola aspoň tušila, čo ma o chvíľu čaká, v Schönbrunne som mohla pobudnúť dlhšie. Ani nie desať minút pred plánovaným odchodom môjho autobusu mi prišla správa, že autobus, ktorý prichádzal do Viedne z Budapešti, bude meškať kvôli zápcham na maďarskej diaľnici. Domov som nakoniec prišla s meškaním a so skúsenosťou do budúcnosti. Už si nebudem kupovať lístok na také spoje, ktoré pôjdu z Budapešti, ale iba na tie, ktoré pôjdu z Bratislavy (hoci aj tam sa môže stať všeličo).

---

Odkedy mám slabú baterku v mobile, prestala som na výletoch, akým bol aj tento viedenský, zaznamenávať trasu. Pri písaní blogu sa orientujem podľa fotografií, ale mapka miest, ktoré som počas dňa prešla, by mi pomohla viac. Aj napriek tomu, že som mala kúpený celodenný lístok na mestskú dopravu, prešla som v ten deň peši ešte ďalších 15 km.

Dovidenia a dočítania pri ďalšom príspevku tohto blogu. Na výlet sa chystám už v túto sobotu.