Tunisko - hlavné mesto a okolie

Počas jedného dňa fakultatívneho výletu som videla ďalší, približne sedemdesiat kilometrový úsek krajiny. Predmestia hlavného mesta, ktoré som mala možnosť vidieť z autobusu, zanechali vo mne naozaj veľmi dobrý dojem. Keď som videla tie sídliska pri mori, veľmi rada by som si bola to naše petržalské s nimi vymenila. Pomaly bude od tejto spomínanej cesty dvadsať rokov a až teraz v posledných rokoch sa niektoré bratislavské obytné štvrte začínajú podobať na tie, ktoré som videla v hlavnom meste Tuniska.

My sme sa najprv zastavili v slávnom Kartágu, ktoré sa rozprestieralo na východnom brehu jazera Tunis. V súčasnosti je predmestím hlavného mesta. Jeho najväčšou atrakciou sú zvyšky základov Antóniových kúpeľov, prezidentský palác, amfiteáter a iné ruiny kedysi slávneho mesta.

 

Z Kartága sme pokračovali do Sidi Bou Said. Nemenej známa dedinka na skale, ktorá je čoby len kameňom dohodil od Kartága. Jeho biele domčeky s modrými doplnkami lákajú množstvo turistov. Je z neho nádherný výhľad na more.

Hlavné mesto Tunis bolo posledným, ktoré sme navštívili. Tu sme si najprv pozreli najznámejšie a najkrajšie tuniské múzeum Bardo. Toto sa nachádza v starobylom trojpodlažnom paláci. Na každom je možné vidieť históriu iného obdobia. Najstaršie exponáty v ňom pochádzajú až z obdobia Kartága.

Moja prvá cesta do Tuniska bola ešte v časoch, kedy si turista nemohol odfotiť všetko, čo by bol chcel. V autobuse s nami cestoval okrem turistického sprievodcu ďalší Tunisan, ktorý dával pozor na to, aby sme nefotili zakázané objekty. A tých objektov bolo v tom čase neúrekom. Človek v uniforme, budovy štátnych úradov, teda aj prezidentský palác. No ten sa mi ani neviem ako podarilo odfotiť. Cvaknutie môjho fotoaparátu sa roznieslo priestorom autobusu a spomínaný človek sa obzrel mojím smerom, no ja som sa tvárila, že sa nič nedeje a že si práve vymieňam film vo fotoaparáte. Viac si ma nevšímal. Týmto mojím činom som riskovala nielen celý film vo fotoaparáte, ale možno aj celý fotoaparát.

Výlet v hlavnom meste sme ukončili v Medine, ktorá vznikla okolo mešity Ezzitouna pochádzajúcej zo začiatku ôsmeho storočia. V Medine sú uličky klasicky obložené predajcami všetkého možného tovaru. Od korenín, cez kožené výrobky, koberce, medené výrobky ani si už dnes nespomeniem, čo všetko tam predávali.

Keď som si kvôli týmto zápiskom prezerala fotky z dovoleniek pred rokmi, videla som, aký je veľký rozdiel vo fotografovaní vtedy a dnes. Pred rokmi sme urobili pár záberov, na ktorých sme nesmeli chýbať my, "účastníci zájazdu", pričom na fotkách z posledných rokov sa ja ako účastníčka vyskytujem len zriedkakedy a objektami fotografií sú tamojšie reálie. To je rozdiel fotografovania medzi analógovým a digitálnym fotoaparátom. Aj fotografie z tejto dovolenky som musela skenovať, pretože o tom, že existuje, či bude existovať nejaký digitálny fotoaparát, som vtedy ešte ani netušila.

Táto krajina ma zaujala natoľko, že so do nej cestovala ešte niekoľkokrát. O tom zase inokedy.