Kým sestra sedela na lavičke na Václaváku, ja som vošla do Vodičkovej ulice, aby som si zaspomínala. Tam sídlila a aj stále sídli firma, v ktorej som v roku 1977 strávila dva júnové týždne. Odvtedy som sa v Prahe na tej ulici viac neocitla. Zámerne som aj túto časť Prahy vynechala v mojom príspevku z prvého dňa v tomto meste. Chcela som jej venovať viac pozornosti.
Aby som mohla stáť pred firmou Ligna (o tej je totiž reč), musela som vojsť do pasáže Světozor. Tam bol a stále je vchod do paláca Ligna. Vtedy to bol podnik zahraničného obchodu, v ktorom som bola dva júnové týždne v roku 1977 na služobnom pobyte. Náplňou mojej služobnej cesty bola delimitácia časti komodít, ktoré dovtedy vyvážala do zahraničia Ligna.
Ocitla som sa v sieti pasáží. Neviem presne, odkiaľ pokiaľ je ktorá. Nesú mená pasáž Světozor, U Stýblů, či pasáž paláca Lucerna.
Hľadala som tam aj divadlo Semafor, na ktoré som si tu v tých miestach pamätala. Ako už z predošlých článkov viete, to sa v súčasnosti nachádza v úplne inej časti Prahy. Dnes je v priestoroch jednej z pasáží divadlo Rokoko, je tam aj kino Lucerna a mnoho obchodných a iných priestorov.
Z pasáží som sa dostala pred kovovú bránu, na ktorej boli zobrazené motívy zo života sv. Fantiška z Assisi. Ňou som sa dostala do Františkanskej záhrady.
Po prechádzke pasážami a Františkanskou záhradou som sa vrátila k oddychujúcej sestre na Václavské námestie.
Myslela jsem si, že jde o Lignu. V minulém příspěvku jsem se cítila jak doma, až na pár míst. Ovšem dnes jsem byla ve svém živlu. Och, kde jsou ty časy. V pasáži Světozor naproti vchodu do Ligny (tedy skoro) jsem ráda chodila na banánový koktejl a těch kin okolo. Pěkně jsem si zavzpomínala. Díky. J.
OdpovedaťOdstrániťAko bývalá Pražáčka, čo povieš, dobre sme si to naplánovali? Nakoniec som ti už viac pred cestou nepísala, deň-dva predtým som si pozrela na mape pár konkrétnych miest a ostatné som nechala na to, čo príde. A takto to vyšlo.
OdstrániťSestre som ukazovala obchodný dom, kde som si vtedy kúpila tričko so stoličkami - paradox bol, že práve stoličky boli predmetom tej delimitácie, takže som ho tam nemohla nechať :-)
Krásně jste to naplánovaly.. opravdu ... "zmákly" jste toho dost na ten krátký čas.. samá pěkná místa. Akorát - a to dnes čert vem - jste z Hradu mohly jít dolů Nerudovou ulicí.. ta je dost pěkná a zajímavá než ty zámecké schody.. ale možná ji už znáš..
OdpovedaťOdstrániťJasně, to tričko jsi tam nemohla nechat.
Deň predtým sme išli Nerudovou. Na druhý deň sme si zámerne vyberali zase inú trasu. V ten prvý deň som si zabudla zapnúť v telefóne moju obľúbenú aplikáciu, ktorá mi zaznamenáva prejdenú trasu. Teraz som si pozerala na mape, ako sme išli. Z Karlovho mosta po Mosteckej, cez Malostranské námestie a potom Nerudovu.
Odstrániť