Nielen o hudobníkoch Viedne

Prvú aprílovú nedeľu som strávila vo Viedni. Už som tam nebola dobre dávno. A ešte dávnejšie je tomu, ako som bola vo Viedni organizovaným zájazdom. Vlastne tak bolo iba raz a bola to jedna z tých prvých návštev Viedne. Pre deti som vtedy kúpila výlet do Viedne loďou po Dunaji a krátku spomienku som tomu výletu venovala v mojom prvom článku o Viedni. Tomuto poslednému nedeľnému prialo aj počasie. Po Viedni sme sa presúvali nielen peši, ale aj autobusom. Vďaka tomu sme toho stihli celkom dosť.

A čo všetko sme vlastne stihli? Témou poznávacieho zájazdu bola hudobná Viedeň.

Nebolo ešte ani deväť hodín, keď náš autobus zastavil na ceste pri okraji Mestského parku (Stadtpark). Odtiaľto sme sa vybrali za prvými stopami za známymi viedenskými hudobníkmi. Konečne si už môžem tiež povedať, že som prešla aj ja týmto parkom. Pri mojich doterajších návštevách sa tak nikdy nestalo. Zelené trávnaté plochy, záhony, mnoho exotických stromov a rozľahlý rybník robia z parku zelenú oázu priamo v centre mesta. Park bol otvorený v roku 1862 po strhnutí starých mestských hradieb a výstavbe okružnej triedy Ringstraße a stal sa prvým verejným parkom vo Viedni.

Spomedzi viedenských parkov je tento najbohatší na pomníky a sochy. Ako prvú sochu som si vyfotila bustu viedenského starostu Andreasa Zelinku, za ktorého funkčného obdobia dostal mestský park novú podobu.

Okrem množstva pomníkov rôznym dejateľom sú v tomto parku sochy hneď dvoch hudobných velíkánov. K prvej sme nemuseli dlho kráčať a stáli sme pred ňou. Bola to veľká socha Franza Schuberta.

Cestou od Schuberta k najznámejšiemu pamätníku tohto parku sme sa zastavili pri ďalšom hudobníkovi. Bol ním Anton Bruckner. Musím sa priznať, že hoci mám nižšie hudobné vzdelanie, o tomto hudobníkovi som buď nikdy nepočula, alebo mi jeho meno vyfúkalo z hlavy. Pre tých, ktorí sú na tom rovnako ako ja, aspoň krátko o ňom. Tento skladateľ bol známy predovšetkým pre jeho symfónie a motetá. (Moteto je viachlasná vokálna skladba v rýchlejšom tempe) Dlhé roky bol organistom v Linzi, neskôr vo Viedni. Dokázal neskutočne improvizovať.

Socha venovaná Johannovi Straussovi patrí vraj k najčastejšie fotografovaným pomníkom na svete. Aj v tú chvíľu bolo okolo nej množstvo fotkychtivých turistov.

Krásny rozkvitnutý mestský park opúšťame a pred nami je ďalší cieľ so súsoším hudobného velikána. Ten sa nachádza na námestí nazvanom Beethovenplatz, čo už každému napovie, že ide o pamätník venovaný Beethovenovi.

Už z námestia som si na druhej strane ulice všimla, že aj tam je budova, ktorá má spojenie s hudbou. Stojí tam totiž Konzerthaus - koncertný dom.

Len niekoľko desiatok metrov od neho sme sa blížili k ďalšiemu miestu, kde som mala vo výhľade naraz dva objekty. Musikverein a sochu venovanú Brahmsovi. Ak náhodou neviete, odkiaľ sa každoročne prenáša novoročný koncert viedenských filharmonikov, tak toto je tá budova.

A cez cestu, kúsok od kostola na známom Karlsplatzi (Karlovo námestie), je pod stromami v parčíku pamätník venovaný Johannesovi Brahmsovi.

Tu sme znovu nastúpili do autobusu a ten nás odviezol neďaleko stanice Westbahnhof. Tá, ako mnohí vedia, je situovaná na ulici Mariahilfer Straße. Peši sme prešli iba kúsok a potom sme zabočili do jednej z bočných ulíc. Po chvíli sme sa ocitli na ulici pomenovanej po ďalšom hudobníkovi, ktorého život sa spája s Viedňou. Na Haydngasse stojí dom, v ktorom býval Joseph Haydn do svojej smrti 31. mája 1809.

Z Haydnovho múzea sme sa vrátili znovu k autobusu a ten nás zaviezol na ďalšie miesto. Vystúpili sme blízko viedenskej radnice a odtiaľ sme išli peši do ďalšieho múzea venovanému Beethovenovi.

Keďže sme jeho prehliadku skončili pár minút pred dvanástou, prešli sme peši k Altwiener Ostermarkt (veľkonočnému trhu) v mestskej časti Freyung. Odtiaľto sme sa rozpŕchli každý po svojom. Do jednej hodiny sme mali čas, ktorý sme mohli venovať čomukoľvek, podľa vlastnej ľubovôle. Mestská časť, v ktorej sme sa práve nachádzali, je jednou z najväčších a najznámejších miest vo viedenskej časti Starého mesta. Trh venovaný veľkonočným sviatkom ponúkal množstvo nádherných veľkonočných vajec, ale aj iných remeselných a kulinárskych výrobkov.

Ani v týchto končinách som ešte predtým nikdy vo Viedni nebola. Pritom to nie je ďaleko od ďalšieho známeho a turistami veľmi navštevovaného Hofburgu, niekdajšej rezidencii Habsburgovcov, vládcov Rakúsko-Uhorska.

Aj o kúsok ďalej, na námestí Am Hof, bol ďalší veľkonočný trh. Posledné minúty, ktoré sme mali do stretnutia skupiny a odchodu, sme využili na to, aby sme sa pozreli aj tam. Tento trh sa mi zdal viac zameraný na hladošov, pretože tam boli hlavne stánky s občerstvením.

Toto je pohľad cestou späť na miesto, kde sme sa mali stretnúť po hodinovej prestávke.

Znovu sme sa vrátili k viedenskej radnici, kde na nás čakal autobus. Nesmiem zabudnúť aspoň niekoľkými fotografiami spomenúť, že v ten deň bola vo Viedni veľká cyklistická akcia, takže bicyklov a cyklistov sme v týchto miestach videli na stovky.

Z centra Viedne sme sa vyviezli do okrajovej časti, do Heiligenstadtu. V tejto časti mesta totiž býval za svojho života Franz Schubert a v tom dome je malé múzeum.

Z Heiligenstadtu sme sa znovu vrátili nižšie do mesta a tu bol pred nami posledný cieľ, ktorý sme v ten deň mali vidieť. Bola som od začiatku v tom, že v našom programe bude aj návšteva centrálneho cintorína vo Viedni, kde sú viacerí hudobní majstri pochovaní, ale asi som ten program pochopila zle 😟 Na cintorín sme nešli.

Tou poslednou zastávkou bolo múzeum Schuberta na Nußdorferstrasse. Je zriadené v rodnom dome Franza Schuberta.

 

Keď som videla v každom z tých múzeí hudobný nástroj, na ktorom majstri komponovali, trošku som zapochybovala o tom, či sú to skutočne tie nástroje, ktoré skladatelia používali 😏

Z návštev, ktoré na blogu mám, viem, že mnohí čitatelia vyhľadávajú tento blog hlavne vtedy, keď uvažujú o kúpe rôznych poznávacích zájazdov ponúkaných cestovnými kanceláriami. Možno vám tieto moje zápisky pomôžu aj pri realizácii súkromného výletu do Viedne, ktorý bude mapovať hudobníkov, ktorí sa tam narodili, či pôsobili. Ja osobne by som tie múzeá kľudne vynechala. Mnohé z nich sa dajú vidieť online na internete. Ak by ste sa predsa len rozhodli navštíviť aj múzeá, môžem odporučiť prvú nedeľu v mesiaci, kedy sa do tých, ktoré sú uvedené v tomto článku, dostanete bezplatne. Ja osobne si pri najbližšej návšteve Viedne nájdem ďalšie miesta, ktoré majú súvislosť s niektorým známym hudobným skladateľom. Veď ani len sochu Mozarta v Burggarten sme si pozrieť neboli. Škoda.

Priznám sa, aj tak ma ten výlet celkom fyzicky zdolal. A to sme mali ešte pred sebou aj návštevu Hainburgu, kde sme si pozreli zase len miesta venované niektorým hudobníkom. Z množstva fotografií som sa snažila vybrať hlavne tie, ktoré sa naozaj týkali hudby. Z tých ostatných vyberiem zase niekedy inokedy do iného príspevku. A sľubujem, že tu konečne venujem aj článok Hainburgu. Už dávno ho mám v konceptoch. Na záver ešte poďakovanie priateľke V., ktorá ma na tento výlet pozvala.