Keď som sa do Viedne na koncert do Schönbrunnu vybrala

Vedela som o ňom dávno, niekoľko rokov som túžila vidieť ho, či lepšie povedané počuť. Raz sa mi to podarilo a odvtedy som na letnom nočnom koncerte nebola. Nikdy som nenašla niekoho, kto by išiel so mnou a kto by bol zároveň aj vlastníkom auta. Z letného nočného koncertu v Schönbrunne som  musela odísť oveľa skôr, ako skončil. Nebola by som totiž stihla vlak do Bratislavy. Aj tak som z neho prišla domov až po polnoci. No nebudem písať najprv o návrate domov, keď som nenapísala nič o tom, čo tomu predchádzalo.

Vlastne, niečo už viete, ale tam som nespomenula, že popoludňajšia návšteva Kahlenbergu bola v rámci dňa, kedy som bola na večernom koncerte.

Na bratislavskej hlavnej stanici som o deviatej ráno nastúpila na vlak smerujúci do Viedne. Hneď prvou zastávkou po vystúpení z vlaku bol palác Belvedere, ktorý sa nachádza len kúsok od stanice. Tento barokový palác z 18. storočia sa skladá z dvoch zámkov – Dolného a Horného Belvederu, z oranžérie a rozľahlých záhrad.

Z Belvederu viedli moje kroky do centra mesta. Spomeniem aspoň tie najznámejšie pozoruhodnosti Viedne, okolo ktorých som prechádzala.

Palác, ktorý patrí českému politikovi Karlovi Schwarzenbergovi - teda Schwarzenberský palác. No viac ako samotný palác ma zaujali autá, ktoré parkovali pred ním. V tom čase už google mapoval Viedeň a autá v ten deň asi nepracovali.

Pomník postavený na počesť ruských vojakov, ktorí padli na konci druhej svetovej vojny pri oslobodzovaní Viedne. Pred ním je veľká fontána.

Bývalá stanica metra Karlsplatz jej známa svojou secesnou architektúrou.

Knižnica technickej univerzity.

 Na námestí Karlsplatz stojí kostol s rovnakým menom - Karlskirche.

 

Blížim sa k Opernringu, na ktorom stojí Viedenská štátna opera. 

Predo mnou je Albertina, najväčší bývalý habsburský obytný palác mesta a umelecké múzeum medzinárodného významu, ktorého názov zastupuje aj jednu z najvýznamnejších grafických zbierok na svete.

Od Albertiny prechádzam ulicou, súbežnou s Kärtnerstrasse na Neuer Markt k fontáne Donnerbrunnen. Tá symbolizuje štyri rakúske rieky. O nej som už písala aj v mojom dávnejšom článku.  Krátkou uličkou sa dostávam na jednu z najznámejších ulíc Viedne, Kärtnerstrasse.

Na jej konci začína Štefanské námestie (Stephansplatz) so Štefanským dómom a s novou čajovňou, kde si ten, kto sa cíti pri peniazoch, môže vybrať z bohatej ponuky čajov a iného sortimentu.

Od Štefanského námestia som sa ulicou Graben dostala k námestiu s rímskymi vykopávkami. Vtedy som si uvedomila, že tieto všetky miesta už poznám, že by som rada videla niečo, čo som doteraz videla iba z autobusu.

No ešte skôr, ako by som sa vybrala na to miesto, urobila som si výlet mimo centra Viedne, a to na Kahlenberg.

Z jednej mojej návštevy Viedne, na ktorej som bola s deťmi krátko po otvorení hraníc, som si pamätala, že počas autobusovej prehliadky mesta sme prechádzali aj popri zvláštnom dome  Hundertwasserhaus.

Preto som si zaumienila, že sa na tento dom pôjdem pozrieť zblízka.

Hundertwasserhaus stojí na Kegelgasse. Je dielom rakúskeho umelca nevšedného zmýšľania Friedricha Hundertwassera. Dom bol dokončený v roku 1985. Jeho fasáda hýri množstvom farieb a zvonku aj zvnútra je obrastený zeleňou. Pôvodná funkcia tohto domu spočívala v ubytovaní sociálne slabších ľudí, no nakoniec sa stal turistickou atrakciou. ​

Pomaly sa blížil večer, teda čas, kedy sa mal začať koncert. Ako som už písala vyššie, ten sa konal v Schönbrunne. Aby som zaujala dobré miesto, bolo sa tam treba vypraviť včas. 

O koncerte som písala TU.

Fotografie sú z 8.6.2010