Kto z vás sa môže pochváliť

s tým, že zo svojej kuchyne vidí až do susedného štátu? Ja áno. Je to síce len za pekného počasia, kedy je dobrá viditeľnosť (čo zase až tak často v našom meste nebýva) a tiež iba v zime, kedy sú stromy pred našimi oknami bez listov, ale z mojej kuchyne dovidím na kúsok pohoria, ktoré sa nachádza za slovensko-rakúskou hranicou. Jedná sa o pohorie Hainburgské vrchy, ktoré je pokračovaním Malých Karpát. Najvyšším a zároveň najvýchodnejšie sa vyskytujúcim vrchom tohto pohoria je vrch Hindlerberg, severovýchodne od neho asi 120 m pod vrcholom sa nachádza zrúcanina hradu Pottenburg a kúsok vyššie a južnejšie od Pottenburgu je postavená vyhliadková veža známa pod názvom Königswarte. Na samotný vrchol z kuchyne nevidím, pretože mi vo výhľade prekážajú vysoké petržalské domy. No medzi nimi je zopár nižších a vďaka ním vidím na časť tohto pohoria.

 

Predvianočná Viedeň - pokračovanie

Na tomto blogu to nejako zaspalo. Mám tu rozpísaných niekoľko príspevkov, ale akosi nie som schopná, aby som aspoň jeden článok dala dokopy. Prišla na mňa kríza. Nielen cestovateľská, ale aj tvorivá :-( No jeden príspevok som včera vytvorila a zverejnila som ho na blogu Farebný svet. Je to spomienka na predvianočnú Viedeň, o ktorej som už na tomto blogu písala. Toto je vlastne jeho pokračovanie.

Netreba urobiť nič viac, iba kliknúť na túto fotografiu:

 

Najobľúbenejší Podersdorf am See

Aj keď na tomto blogu zverejňujem nové príspevky len veľmi sporadicky, občas sa tu zastavím a pozriem si jeho návštevnosť. Prekvapuje ma, že je navštevovaný oveľa viac, ako blogy, na ktorých pravidelne zverejňujem nové príspevky :-( Takže Farebný svet aj Bratislava - Na krásnom modrom Dunaji, máte čo robiť, aby ste aj vy mali takú návštevnosť.

Čo ma ale najviac prekvapuje, je to, že najviac kliknutí je na príspevok, ktorý som venovala rakúskemu mestečku Podersdorf. Nové a nové kliknutia pribúdajú vždy s blížiacim sa víkendom. Predpokladám, že hlavne Bratislavčania si vtedy hľadajú cieľ víkendových výletov a preto sa tento môj príspevok dostal medzi najobľúbenejšie.

Marchegg

O Marcheggu som sa zmienila už viackrát na iných mojich blogoch, ale samotnej obci som sa veľmi nevenovala. Už tam som niekde napísala, že táto obec je známa svojou kolóniou bocianov. No ona má aj iné zaujímavosti.

Je to dedina s cca tri tisíc obyvateľmi, ktorá sa tiahne v dĺžke približne 4 km v blízkosti bratislavskej mestskej časti Devínska Nová Ves, pričom je s Bratislavou spojená pravidelnou železničnou linkou. Z cyklistického mosta v Devínskej Novej Vsi stačí prejsť asi 12 km, aby ste sa dostali k jej najviac navštevovanej časti. Čo ma prekvapilo a čo som si doteraz pri mojich predošlých dvoch návštevách  nikdy nevšimla, je to, že Marchegg je bývalé kráľovské mesto. V stredoveku patrilo k najväčším mestám v Dolnom Rakúsku, ktoré založil v roku 1268 český kráľ a vojvoda rakúsky, štajerský a korutanský Přemysl Otakar II. po víťazstve nad uhorskými vojskami. Svedčí o tom aj pamätná tabuľa, ktorú som objavila v parčíku na námestí.

Ostrihom

Je tomu už dávno, keď bolo v mojom živote obdobie, kedy som každé leto chodievala do Štúrova. Zvykli sme tam s rodinou tráviť letné dni na miestnom termálnom kúpalisku. Z mesta, hlavne z dunajského nábrežia, ale aj zo spomínaného termálneho kúpaliska bol nádherný výhľad na majestátnu baziliku, najväčšiu dominantu maďarského mesta Ostrihom.

Ostrihom leží priamo na hranici so Slovenskom, na druhom brehu Dunaja, na úpätí Pilišského pohoria. V samotnom Ostrihome som bola iba dvakrát. Raz dávno, keď sme na cestu tam museli použiť kompu cez Dunaj a druhý raz to bolo pred necelými tromi rokmi,  kedy som už na cestu do tohto mesta použila zrekonštruovaný most cez rieku Dunaj. Bohužiaľ, cesta do Štúrova mi prišla náhle z hodiny na hodinu, preto som si nemala kedy naštudovať, aké sú najväčšie pozoruhodnosti tohto mesta.

Na juh Slovenska som cestovala s mojím mladším synom, ktorý išiel oberať marhule k starým rodičom. V Štúrove ma vyložil na okraji dlhého štúrovského námestia a ja som si po mnohých rokoch znovu prešla centrum tohto malého južného mestečka. Nebolo ešte ani pol dvanástej, už som fotila prvé zábery na stavbu stojacu na druhom brehu Dunaja. Ostrihomská Bazilika sv. Štefana sa týči na pahorku nad Dunajom. Pravdepodobne je druhou najväčšou bazilikou na svete, hneď po Vatikánskej bazilike.

Do Schloss Hofu čo by kameňom dohodil

Dnes by som vás chcela pozvať na jedno veľmi pekné miesto, ktoré je síce v spolkovej krajine Dolné Rakúsko, ale z nášho mesta je tak blízko, čo by kameňom dohodil. Asi už mnohí tušíte, o čom budem písať. Je to zámok Schloss Hof.

Zámocký komplex Schloss Hof sa síce nachádza vzdušnou čiarou len niekoľko kilometrov od bratislavskej Devínskej Novej Vsi, autom však do neho treba cestovať okľukou cez most ponad Dunaj v rakúskom Hainburgu. No ak sa tam vyberiete peši, či na bicykli, stačí prejsť novým cyklomostom ponad rieku Moravu, ktorý je v Devínskej Novej Vsi a o chvíľu ste tam.

Moja prvá návšteva Schloss Hofu sa datuje do mája roku 2010, kedy bol cieľom môjho výletu. Bicyklového. Keďže sa v tom čase o moste cez rieku Moravu ešte len hovorilo, aby som sa na toto miesto mohla pozrieť, musela som absolvovať trasu, ktorá merala tam aj späť skoro 70 km. 

Schloss Hof je najväčší a najkrajší barokový komplex celej bývalej Rakúsko-Uhorskej monarchie. V jeho okolí sa na ploche päťdesiat hektárov rozprestierajú veľkolepo pôsobiace terasovité záhrady s fontánami a s množstvom farebných kvetov.

Keď som sa do Viedne na koncert do Schönbrunnu vybrala

Vedela som o ňom dávno, niekoľko rokov som túžila vidieť ho, či lepšie povedané počuť. Raz sa mi to podarilo a odvtedy som na letnom nočnom koncerte nebola. Nikdy som nenašla niekoho, kto by išiel so mnou a kto by bol zároveň aj vlastníkom auta. Z letného nočného koncertu v Schönbrunne som  musela odísť oveľa skôr, ako skončil. Nebola by som totiž stihla vlak do Bratislavy. Aj tak som z neho prišla domov až po polnoci. No nebudem písať najprv o návrate domov, keď som nenapísala nič o tom, čo tomu predchádzalo.

Vlastne, niečo už viete, ale tam som nespomenula, že popoludňajšia návšteva Kahlenbergu bola v rámci dňa, kedy som bola na večernom koncerte.

Na bratislavskej hlavnej stanici som o deviatej ráno nastúpila na vlak smerujúci do Viedne. Hneď prvou zastávkou po vystúpení z vlaku bol palác Belvedere, ktorý sa nachádza len kúsok od stanice. Tento barokový palác z 18. storočia sa skladá z dvoch zámkov – Dolného a Horného Belvederu, z oranžérie a rozľahlých záhrad.

Viedeň z Kahlenbergu

Pri jednej mojej návšteve Viedne som sa bola pozrieť aj na Viedeň zhora. Mestskou hromadnou dopravou som sa dostala až na najvyššie položené miesto Viedne, na vrch Kahlenberg, ktorý je súčasťou pohoria Viedenský les. Pre Viedenčanov je toto miesto jedným z najobľúbenejších cieľov jednodňovej turistiky. Z vrchu, vysokého 484 m  je vidieť na celú Viedeň a jej okolie. Samozrejme, za predpokladu, že je pekné počasie.

Na kopci je postavený kostol sv. Jozefa (Kahlenberg Kirche). Pôvodný kostol bol postavený v roku 1629, ale počas Bitky pri Viedni, ktorá bola súčasťou vojny proti Turkom, bol v roku 1683 úplne zničený. Neskôr bol nanovo postavený  a v roku 1785 znovu vysvätený.

Ak by ste aj vy mali niekedy záujem vidieť hlavné mesto Rakúska z nadhľadu, na Kahlenberg sa dostanete napríklad aj tak, že z centra mesta použijete linku metra U4, vystúpite na zastávke Heiligenstadt a tam si počkáte na autobusovú linku 38A.

Toto je už spomenutý kostol sv. Jozefa.