Ostrov Cyprus

Jeden z ostrovov, ktoré sa nachádzajú blízko Turecka, je Cyprus. Než som  prvý raz vystúpila z lietadla na pôde tohto malého romantického ostrova, veľa som o ňom počula, no neverila som, ani som o tom nesnívala, že sa raz na miesta, na ktorých sa vynorila Afrodita z morskej peny,  dostanem. Stalo sa tak dokonca dvakrát a to vďaka mojej príbuznej Naďke. Jej som vďačná, že som tam cestovala prvý raz v máji 2007 a o dva roky znovu.

Aby som sa zbytočne neopakovala, články o mojich dvoch návštevách tohto ostrova sú na mojom blogu Zrkadlenie pod  názvami Cyprus a O čom sa mi snívalo v lietadle. Keďže som v spomenutých dvoch článkoch veľa fotografií nepoužila, tak sa tu teraz zameriam hlavne na ne. Dnes si vyčítam, prečo som si pri mojich pobytoch nerobila poznámky, čo sme kedy navštívili. Mala som na to dosť času, pretože pri prvom pobyte nám veľmi počasie neprialo, takže som veľa času trávila pri počítači u mojej príbuznej. Môj druhý pobyt bol viac zameraný na pobyt pri mori, pretože v júni 2009 mi vyšlo nádherné počasie.

Takže Cyprus nie je len história, je to aj súčasnosť, nie je to len  more, sú to aj hory, nie sú to len Gréci, sú to aj Turci. A o tom hovorí miš-maš mojich fotografií.

Turecko - krajina mojich predkov?

Začala som otázkou, v ktorej sa pýtam, či je Turecko krajinou mojich predkov. Nie, nemám o tom žiadne vedomosti, žeby moji predkovia pochádzali z Turecka. Len mi viacerí ľudia počas môjho života povedali, že vraj vyzerám tak, ako keby som mala balkánskych predkov. Viem, že Turecko sa do skupiny balkánskych štátov nepočíta, ale s Balkánom susedí. Ja mám totiž taký vnútorný pocit, že moje korene sú niekde tam.

Tento pocit som nadobudla pri mojich dvoch dovolenkových pobytoch v tejto krajine. Je to práve desať rokov, čo som v septembri 2001 strávila 22 dní v tureckej Alanyi. Toto bola zatiaľ moja najdlhšia dovolenka pri mori. Jedným čiernym bodom tejto dovolenky bolo to, že sme sa popoludní 11. septembra prostredníctvom SMS z domova dozvedeli, čo sa stalo v Amerike. Od toho dňa sa veľmi zmenila situácia vo svete, čo sme pocítili pri bezpečnostných opatreniach na letisku hneď pri ceste domov.  Druhou nepríjemnosťou bolo to, že moje tri dovolenkové kinofilmy sa mi vrátili z fotoslužby, kde sme ich dali vyvolať, čierne, čiže  ich osvetlili.  Ako spomienka na tento turecký pobyt mi zostalo len pár fotografií, ktoré sa zachránili vďaka tomu, že posledný film nebol vyfotený celý, takže ten sme dali vyvolať inde.

Jedna moja príbuzná hovorí, že ona nepotrebuje nikde nič fotiť, že jej zostávajú obrazy z miest, ktoré navštívila, v pamäti. Nesúhlasím s tým, pretože aj ľudská pamäť stráca, spomienky blednú. Ja si už tiež nespomeniem na všetko, čo som počas mojej prvej tureckej dovolenky videla. Z výletov, ktoré sme počas nej absolvovali, mi v hlave zostali naozaj len fragmenty. Preto si rada pozerám staré fotografie a pripomínam si dávnejšie časy.  Z  fotografií, ktoré mi zostali z dovolenky v Turecku, je niekoľko tu:

Ako som už písala, boli sme v meste Alanya a  ubytovaní sme boli v hoteli Mirador. Toto sú pohľady z balkóna, ktorý patril našej izbe.

Dovolenka na Makarskej

V roku 2009 som využila jeden z posledných letov  leteckej spoločnosti SkyEurope. Už keď som si kupovala letenky, nebola som si istá, či vôbec do Splitu poletím. Spoločnosť mala dlhší čas finančné problémy a zaplatenie leteniek bol pre mňa buď risk, alebo zisk. Keďže na termín, v ktorom som chcela cestovať, už boli letenky z Bratislavy vypredané, kúpila som si ich s odletom z Viedne. No nakoniec bolo všetko ináč.

Len niekoľko dní pred mojím plánovaným odletom nepovolilo kvôli veľkým dlhom viedenské letisko štarty lietadiel spomínanej leteckej spoločnosti. Viedenské lety boli teda z tohto dôvodu presunuté do Bratislavy. A to bola pre mňa výhoda. Nemusela som cestovať do Viedne, stačilo mi zájsť na naše letisko. V deň odletu to už bolo dosť vážne, pretože lety meškali každým dňom viac a viac. Nakoniec sme asi po trojhodinovom meškaní odleteli a uprostred noci sme pristáli v Splite. Tu som mala zabezpečený odvoz autom až na miesto môjho dovolenkového pobytu, teda do mestečka Gradac.

Počas tohto pobytu som prešla mnoho pláží na Makarskej, no v samotnej Makarskej som ešte stále nebola. Na jeden deň som si naplánovala výlet do Dubrovníka. Cestou autobusom tam a naspäť som videla krásne pobrežie. Stále som sa pýtala, čím si to tí Chorváti zaslúžili, že majú toľko prírodných krás. No nemohli by dať kúsok toho ich mora aj nám?

FOTOGALÉRIA GRADAC je TU

Ako som už písala vyššie, počas tejto dovolenky som prvý raz navštívila aj známe mesto v Dalmácii, Dubrovník. Z autubusu som vystúpila v prístave  a keď som si to tam trošku poobzerala, mestskou dopravou som sa presunula do historického jadra mesta a potom aj k moru.

Dovolenka v Chorvátsku

Dovolenková destinácia, do ktorej ročne smeruje asi najviac Slovákov, je Chorvátsko. Krajina na brehu Jadranského mora. Toto more je vlastne lákadlom, kvôli ktorému si Slováci, ale nielen oni, vyberajú za cieľ svojej  letnej dovolenky túto krajinu. 

Do Chorvátska som cestovala prvý raz ešte za čias, kedy to bola Juhoslávia a kedy sa tam len tak jednoducho vycestovať nedalo. Potrebovali ste na to dinárový devízový prísľub. A ten sa hocikomu nepodarilo dostať. My sme to prvý raz skúšali v roku 1984, kedy boli ešte deti malé. Podarilo sa nám ho dostať a začiatkom augusta toho roku sme linkovým autobusom z Bratislavy do Rijeky prvý raz cestovali do tejto prímorskej krajiny.  Strávili sme tam vtedy 15 krásnych horúcich dní.

Do Juhoslávie, vlastne vtedy už do Chorvátska, som znovu cestovala až o niekoľko rokov neskôr. Náhodou sa stalo, že to bolo do toho istého mesta, ako pri našej prvej dovolenke v tejto krajine. Do mesta Crikvenica.  Po dvoch rokoch som znovu dovolenkovala v tejto krajine v istrijskom mestečku Novigrad. Potom nastala na viac  rokov pauza a do Chorvátska som sa vrátila až v roku 2007, kedy som prvý raz cestovala južnejšie, ako to bolo dovtedy. Mojím dovolenkovým miestom sa v tom roku stalo mestečko Gradac, ktoré je na samom južnom konci Makarskej riviéry.  Zhodou okolností som sa do tohto istého mesta vrátila aj o dva roky neskôr.

Počas oboch dovolenkových pobytov som si urobila výlety aj do iných miest Chorvátska. Pri prvom pobyte som bola na ostrove Korčula a o dva roky neskôr som si urobila výlet do  Dubrovníka, Splitu a do okolia tohto mesta. 

Fotografie z dovolenky 2007

G R A D A C

Bola som, či nebola?

Na bočnom paneli tohto blogu je aj rubrika, ktoré krajiny som počas môjho života navštívila aspoň raz. Ak si prehľad krajín pozorne prečítate, tak zistíte, že Taliansko tam chýba. Je to tak, na taliansku pôdu som ešte mojou nohou nevkročila. Ale predstavte si, ja som kus tejto krajiny prešla. Posediačky. Vo vlaku.

Keď som sa pred dvomi rokmi rozhodla, že sa zúčastním jednej cyklistickej akcie, ktorú poriadala rakúska televízna stanica ORF Tirol, vtedy som si naplánovala okrem cyklistiky aj návštevu ďalšieho rakúskeho mesta, Innsbrucku. A z toho dôvodu som do Lienzu, v okolí ktorého sa konala cyklistická akcia, cestovala z Innsbrucku vlakom. No a práve  tento vlak prechádzal približne sto kilometrov po talianskom území. Kúsok Talianska som teda videla  spoza okna idúceho vlaku. Videla som krásnu horskú krajinu a bolo mi ľúto, že nemôžem vystúpiť a pokochať sa dlhšie jej krásami.

Tak bola som, či nebola v Taliansku?

Ešte raz upozorňujem, fotila som cez okno vlaku.

Londýn 2009

Moje dojmy z Londýna

Poznávací výlet do Londýna bol mojím prvým, ktorý som absolvovala bez cestovnej kancelárie. Na prípravu tejto cesty sme mali dosť času, ale ja som to dosť odflákla. Ešte šťastie, že sestra tomu venovala oveľa väčšiu pozornosť ako ja.

Po zakúpení leteniek stála pred nami úloha nájsť cenovo prijateľné ubytovanie, ktoré sme chceli mať v centre mesta. Po veľmi dlhej úvahe a viacerých neúspešných pokusoch v hoteloch v centre mesta sme sa rozhodli pre hotel, ktorý stojí neďaleko Victoria station. Teda poloha  vynikajúca. Nemilé prekvapenie bolo hneď po príchode do hotela, kedy nám recepčný oznámil, že v objednanom a zaplatenom hoteli voľné izby nemá, že sa musíme presunúť o niekoľko metrov cez ulicu ďalej. Ďalší hotel patril tomu istému majiteľovi. Ani tam to nebolo bez problémov. Na prvú noc nemali pre nás dvojposteľovú izbu, ale každá sme dostali jednotku. Čo bolo horšie, my sme si niesli niektoré hygienické potreby iba v jednom, aby sme zbytočne nezaťažovali batožinu. No tento problém sme vyriešili. Od ďalšieho dňa sme  už dostali spoločnú izbu. Keďže sme nešli do Londýna za účelom trávenia času na hotelovej izbe, kvalitou celkom stačila. No čo bolo horšie, ja som po dvoch nociach zistila, že mám po tele nejaké červené štípance. Netušila som, od čoho môžu byť. Až doma som skúmaním na internete zistila, že ma doštípali zvieratká, ktoré sa vyskytujú v nie práve najčistejších priestoroch. Dokonca som po príchode domov našla na internete presne túto istú skúsenosť hotelových hostí z hotela, v ktorom sme aj my bývali.

Počasie nám veľmi  nevyšlo. V marci sme vlastne ani nemohli čakať nič lepšie. Bolo zamračené, dvakrát spŕchlo, fúkal studený vietor. Iba jeden deň bol slnečný, práve ten, kedy sme boli vo Windsore. Marcový termín som neskôr oľutovala. Vybrala som ho preto, lebo moja priateľka, ktorá v Londýne trávi podstatnú časť roka mi navrhla, aby sme prišli do Londýna vtedy, keď tam bude ona. Urobila som tak, ale nakoniec to bolo aj tak skoro zbytočné. Z jej sľubovaného doprevádzania po Londýne sme sa s ňou horko-ťažko dohodli na jednom dni vo Windsore. Tam preto, lebo to tam mala od dcéry bližšie a jednoduchšie. Keby nebolo toho jej návrhu, tak si určite vyberieme neskorší termín.

Pred cestou sme si pozreli program poznávacích zájazdov niekoľkých cestovných kancelárií. Takže sme približne vedeli, čo môžeme za ten čas stihnúť a čo nie. Veľa ovplyvnilo aj počasie. V jeden deň sme skončili kvôli dažďu a kvôli tomu, že sme už boli od rána poriadne uzimené, dosť skoro. Myslím si, že sme toho videli dosť, aj keď sme nevideli všetko, čo sme chceli.  Išla som tam s obavami, či tento výlet fyzicky zvládnem, pretože som tam išla s bolesťami krížov a kĺbov. Každé ráno som sa dopredu nadopovala tabletkami, a na kríže som si lepila náplaste od bolesti, aby som vydržala celodenné chodenie. Myslím, že som to celkom zvládla.

Celkove hodnotím náš výlet kladne. Škvrnou na pobyte bol vlastne len hotel. Najprv to, že nám nedali ten, ktorý sme si zaplatili a potom to, že som tam prišla k štípancom. Jedným veľkým naším nedostatkom bola neznalosť angličtiny. Sestra ani zaťať a ja pár slov. Neviem si predstaviť, ako cestujú ľudia, ktorí nevedia žiadnym cudzím jazykom ani ceknúť.

Po návrate z Londýna som si zobrala dva dni dovolenky na zotavenie. Prvý deň som celý preležala s teplotou a svalovou horúčkou. V Londýne som prechladla. Aj napriek tomu, že v čase našej návštevy tam už kvitli stromy, narcisy a iné kvety, predsa len bolo ešte dosť chladno.

Londýn 2009

Posledný deň  - nákupný

Asi by sme neboli normálne ženské, keby sme odišli z Londýna bez toho, aby sme nenavštívili aj niekoľko obchodov. Túto činnosť sme si nechali na posledný deň. Mali sme informácie, že najlepšie nakúpime na Oxford Street. Takže ráno po raňajkách sme si zbalili kufre a tie sme si odniesli na recepciu. Po tomto úkone nám zostal čas až do pol ôsmej večer, kedy nám z Lutonu odlietalo lietadlo do Bratislavy. Samozrejme, nemohli sme celý deň behať po obchodoch, na letisko sme sa potrebovali dostať v dostatočnom predstihu. Z Londýna sme nechceli ísť posledným možným autobusom, radšej sme si nechali časovú rezervu a zostávajúci čas do odletu sme radšej strávili na letisku. Veď ten čas aj bolo čím zaplniť. Museli sme napratať všetky nakúpené veci do našej príručnej batožiny, čo bol dosť veľký problém.

Takže berieme mapu a zase ideme z hotela peši až na známu nákupnú ulicu Londýna. Okrem dňa, kedy sme boli vo Windsore, každý deň sme išli okolo Buckinghamského paláca, ale ani raz sme tam žiadnu kráľovskú celebritu nevideli :-(

Londýn 2009

Poznávanie mesta na štvrtý deň

Po predošlom dni, kedy sme absolvovali celú  prehliadku mesta po svojich vlastných nohách, sme si na ďalší deň ráno kúpili lístky na hromadnú dopravu, ktoré sme v plnej miere po celý deň využívali. Ráno sme sa najprv presunuli k Temže na Tower Bridge, samozrejme, že sme si pozreli novú štvrť Londýna  Square Mile s jej známymi budovami, z druhej strany Temže sme po moste Millenium Bridge prešli k chrámu Christ Church Cathedral. V ten deň sme skončili našu púť až večer, do hotela sme prišli za tmy. Na koniec dňa sme si nechali Hyde park a Kensington Gardens. 

Londýn 2009

Prehliadka Londýna na tretí deň

Tretí deň nášho londýnskeho pobytu bol pondelok. Na tento deň sme si  naplánovali prehliadku pamiatok, ktoré sme mohli dosiahnuť  z miesta nášho ubytovania peši. Sestra mala všetko naštudované z internetu,  mapu s poznámkami sme mali nachystanú, takže po raňajkách sme sa mohli vydať na celodennú púť.

Keďže sme bývali v hoteli neďaleko stanice Victoria, aj v tento deň sme sa vybrali smerom k stanici a odtiaľ zase smerom k rieke Temža. Už večer sme z hotelovej izby zistili, že v diaľke vidíme londýnske oko, takže túto trasu sme si urobili peši. Cestou k rieke sme videli viaceré z londýnskych pamiatok. Namiesto slov nech hovoria radšej fotografie.