ČO NÁJDETE NA TEJTO STRÁNKE

9. augusta 2010

Londýn 2009

Stretko s kamoškou vo Windsore

Ako som už písala v mojom prvom príspevku, na druhý deň nášho londýnskeho pobytu sme si naplánovali stretnutie s mojou kamarátkou Evou, ktorá trávi dobrú polovicu roka u svojej dcéry v Londýne. Chcela by som tomuto dňu venovať väčší priestor.


Krátko pred dvanástou hodinou dorazil náš autobus do centra Windsoru, vystúpili sme len kúsok od sochy kráľovnej Viktórie, kde sme sa mali stretnúť.  Už cestou z autobusu som fotila všetko, čo ma zaujalo.


2. mája 2010

Londýn 2009

Londýnske veveričky

V každom londýnskom parku pobehovalo a po stromoch liezlo množstvo veveričiek. Boli také krotké, že dokázali prísť úplne blízko k človeku a vziať si od neho nejakú dobrotu,  najčastejšie oriešky.


28. marca 2010

Londýn 2009

Pred rokom prvý raz v Londýne

Je to práve rok, čo som zavítala konečne aj do britskej metropoly. Myšlienka, zorganizovať tento výlet mi skrsla v hlave v momente, keď mi do mailovej schránky prišiel oznam o akcii vtedy ešte existujúcej leteckej spoločnosti. Jej názov bol "Letíte dvaja, platí jeden". Moju sestru som nemusela vôbec  dlho prehovárať. Bol ešte len december a my sme si letenku kúpili na tretiu dekádu marca. V tom čase mala byť v Londýne aj moja kamarátka, tak sme termín prispôsobili tejto skutočnosti. Ceste predchádzalo hľadanie ubytovania a štúdium aspoň základných poznatkov o Londýne.

Tri mesiace ubehli veľmi rýchlo a nastal deň D.  21. marca sme sa v dopoludňajších hodinách dostavili na bratislavské letisko, odkiaľ malo naše lietadlo odlet presne o dvanástej. Let uplynul bez problémov a po dvoch hodinách sme vystúpili na letisku v Lutone. Odtiaľ sme sa autobusom dostali do Londýna na stanicu Victoria. Tu sme vytiahli pripravenú mapu a podľa nej sme sa veľmi rýchlo peši dostali do nášho hotela, kde sme sa zložili a po krátkom oddychu sme vyrazili prvý raz do mesta. Ako prvé sme si išli nájsť miesto a čas odchodu autobusu do Windsoru, kam sme mali naplánované ísť hneď na druhý deň. To sme bez problémov zvládli a potom sme sa už mohli venovať len pamiatkam v meste. Keďže sme od Buckinghamského paláca nebývali ďaleko, naša cesta viedla tam. A tu bolo hneď moje prvé prekvapenie. Z televízie a z fotografií som poznala toto miesto tak, že sa tam tlačili stovky ľudí. Keď sme tam prišli my, bolo ich tam len zopár.


Od paláca bol iba kúsok do Green parku, kde sme obdivovali množstvo rozkvitnutých narcisov. Do hotela sme sa potom vybrali inou cestou, než tou, ktorou sme prišli.