Klosterneuburg

Dnešný príspevok začnem slovami, ktoré som napísala na mojom cyklistickom blogu ešte v auguste 2011. Vtedy som absolvovala prvú a zatiaľ aj jedinú cyklojazdu po Viedni a okolí. O meste, o ktorom bude dnešný článok, som napísala toto:

"Prechádzali sme okrajom mesta Klosterneuburg, kde sme sa na chvíľu zastavili a občerstvili tekutinami. Pokračovali sme ďalej, do mesta sme nešli."

Vtedy sa nám na mesto, kde som bola včera, naskytol aj takýto pohľad.

Niekedy sa stane niečo také, že nič neplánujete, nikde sa nechystáte a zrazu sa v priebehu desiatich minút všetko zmení a vy sa o chvíľu veziete v aute smerom na Viedeň. Takto presne to bolo aj s mojím posledným výletom. 

Bolo niečo po jednej hodine, keď sme vyšli z garáže pri kláštore v rakúskom meste Klosterneuburg. Slnko na oblohe občas prekrývali mraky, ale v podstate bolo celkom pekné marcové počasie.  Najprv sme si poobzerali okolie kláštora a kostola a potom sme na chvíľu prešli aj do centra tohto malého mestečka neďaleko Viedne.

Kláštor s kostolom s jeho dvomi štíhlymi vežami je dominantou tohto mesta. 

Podľa legendy, markgróf Leopold III založil kláštor Klosterneuburg v mieste, kde našiel závoj, ktorý odfúkol vietor jeho žene Agnes v deň ich svadby. Základný kameň bol položený 12.júna 1114. Od roku 1133 po súčasnosť (s výnimkou rokov medzi 1941 a 1945, kedy bola kanónia potlačená nacistami) tu žije rehoľný rád katolíckej cirkvi Augustiáni.

V pohnutej histórii trvajúcej deväť storočí si kláštor prešiel od vojenských vpádov, cez stavebné úpravy na základe príkazov cisára Karla VI., až po obsadenia francúzskymi či nemeckými vojakmi naozaj bohatou históriou a za toto obdobie sa vyvinul na náboženské, pastoračné, vedecké kultúrne a ekonomické centrum, ktoré má povesť ďaleko za svojimi múrmi. 

   
Vstup do kláštora začína v sále -  Sala terrena, v pôvodnej záhradnej sále s veľkými atlasmi od Lorenza Mattielliho.

 

 

Kláštorný kostol narodenia Panny Márie tvorí románska trojloďová bazilika s dvoma vysokými a bohato zdobenými vežami. 

Románsky charakter kostola prežil napriek mnohým zmenám až do dneška. Kostol bol postavený v rokoch 1114 až 1136 ako trojloďová bazilika s priečnou loďou a centrálnou vežou. Vo vtedajšom Rakúsku to bol najväčší kostol. Vonkajší vzhľad bol poznačený reštaurovaním v 19. storočí a z trojloďovej baziliky bol zmenený na halový kostol s postrannými kaplnkami.

  

Interiéry kláštora a kostola sme si pre krátkosť času nepozreli, v kostole sme nazreli len spoza mreže a na jeden malý postranný oltár, kam sa dalo vojsť aj bez vstupenky. Zato sme si celý objekt prešli dvakrát dokola 😐.

Keď sme prechádzali nádvorím kláštora, všimla som si v diaľke vežu ďalšieho kostola. Asi to mestečko nebude tak malé, ako sa mi na prvý pohľad zdalo. Až doma z internetu som si zistila, o aký kostol ide. Je to rímsko-katolícky kostol sv. Martina nachádzajúci sa na severe Klosterneuburgu.

Prehliadka mestečka tiež netrvala dlho. Ocitli sme sa na námestí s mariánskym stĺpom, s radnicou a ďalšími historickými budovami. Do bočných ulíc sme vôbec nešli.

 

S kláštorným areálom a mestečkom Klosterneuburg sa lúčime. O chvíľu opustíme podzemné garáže a vydáme sa na cestu domov.