Je tomu pomaly tridsať rokov (neskutočné, ako ten čas neuveriteľne rýchlo letí), no na túto príhodu si spomeniem vždy vtedy, keď sa znovu dostanem do tejto kúpeľnej dolnorakúskej obce. No nebolo to tak vždy. Bad Deutsch Altenburg si vyberám za cieľ mojich cyklotúr už niekoľko rokov, no až vtedy, keď som tam hľadala sochu Nepomuckého a kedy som si všímala aj iné sochy v obci, som si spomenula na ten deň. Všimla som si totiž aj sochu, ktorá sa mi vybavila v spomienkach. Odrazu som znovu sedela v aute a vracala som sa s vtedajším šéfom zo služobnej cesty v Nemecku. Keď sme sa blížili k Hainburgu, spýtal sa ma, či mi nebude vadiť, ak si urobíme menšiu zachádzku, lebo mi chce niečo ukázať. Súhlasila som.
Pamätám si aj na jeho ďalšie slová. Hovoril mi, ako si často predstavuje, že v dôchodku bude žiť v tomto mestečku. Odvtedy pretieklo veľa vody Dunajom. Môj bývalý šéf sa o niekoľko rokov po tej našej služobnej ceste odsťahoval na Moravu, kde sa tuším ani toho dôchodku nedožil...
Toto je tá cesta a mariánsky stĺp, ktorý sa mi objavil v spomienkach z návratu zo služobnej cesty. |
Zo spomienok na minulosť prejdem teraz do súčasnosti.