Onedlho bude tomu pätnásť rokov, čo som jednu moju dovolenku strávila na južnej Kréte. Keď som začala písať tento blog, napísala som sem, že sa budem vracať aj k niektorým starším dovolenkám a cestovaniu. Dnes som sa rozhodla, že si pripomeniem práve túto májovú dovolenku z roku 2004. Na internete som zistila, že aj v súčasnosti je v ponuke cestovných kancelárií pobyt presne na to isté miesto, kde som bola s priateľkou R. Našťastie, dnes je tá možnosť, že si už vopred môžem pozrieť niektoré miesta prostredníctvom žltého panáčika na mapách Google. Keby to bolo možné aj pred tými 15 rokmi, pochybujem, že by som si to miesto na dovolenkový pobyt vybrala. Po prejdení pár kilometrov na mape som zistila, že sa tam toho za ten čas veľa nezmenilo.
Zaujímavá bola už cesta tam. V tom období som mala v obľube kombinované cestovanie k moru. Aby bolo jasné, čo myslím - jedna cesta autobusom a druhá letecky. Neprekážalo mi sedieť niekoľko hodín v autobuse, z ktorého som mohla vidieť krajinu, ktorou sme prechádzali. Z lietadla takú možnosť nemáme. Naším cieľom bol prístav Pireus. Ešte skôr, ako nás autobus doviezol do prístavu, vodič nám urobil menšiu autobusovú prehliadku Atén. Vďaka nej sme napríklad mohli vidieť v tom čase ešte nedostavaný olympijský štadión (letná olympiáda v roku 2004 sa konala v auguste práve v Aténach) a z diaľky sme videli aj Akropolu.
