Vedela som o ňom dávno, niekoľko rokov som túžila vidieť ho, či lepšie povedané počuť. Raz sa mi to podarilo a odvtedy som na letnom nočnom koncerte nebola. Nikdy som nenašla niekoho, kto by išiel so mnou a kto by bol zároveň aj vlastníkom auta. Z letného nočného koncertu v Schönbrunne som musela odísť oveľa skôr, ako skončil. Nebola by som totiž stihla vlak do Bratislavy. Aj tak som z neho prišla domov až po polnoci. No nebudem písať najprv o návrate domov, keď som nenapísala nič o tom, čo tomu predchádzalo.
Vlastne, niečo už viete, ale tam som nespomenula, že popoludňajšia návšteva Kahlenbergu bola v rámci dňa, kedy som bola na večernom koncerte.
Na bratislavskej hlavnej stanici som o deviatej ráno nastúpila na vlak smerujúci do Viedne. Hneď prvou zastávkou po vystúpení z vlaku bol palác Belvedere, ktorý sa nachádza len kúsok od stanice. Tento barokový palác z 18. storočia sa skladá z dvoch zámkov –
Dolného a Horného Belvederu, z oranžérie a
rozľahlých záhrad.