V pätici po Viedni - 1. časť

Mojou ďalšou návštevou Viedne bola len niekoľkohodinová cesta počas vianočných sviatkov  v roku 2000. Bolo to vtedy náhle spontánne rozhodnutie, keď sme nevedeli, čo so sviatočným popoludním. Keďže sú v decembri dni krátke, do Viedne sme prišli už v čase, keď sa pomaly začalo stmievať. Mesto bolo krásne zasnežené a vianočne vyzdobené. Ľutovala som, že sme už nestihli vidieť vianočné trhy pred radnicou, ktoré aj počas toho sviatočného dňa likvidovali. Od tej chvíle som si želala vidieť takúto Viedeň znova. No trvalo to ešte dobrých pár rokov, kým sa tak stalo.

Stále dokazujem to, že aj keď máme Viedeň tak blízko, nemala som veľakrát príležitosť a ani dôvod, aby som tam chodila často. Pre moju nasledujúcu návštevu Viedne bolo podnetom vlastne to, že sme mali kúpenú diaľničnú známku na desať dní, ktorú si kúpil syn pri tej príležitosti, že ma bol vyzdvihnúť na letisku vo Schwechate, keď som sa vracala z dovolenky na Cypre. Bolo to koncom mája 2007. Okrem mňa a mojich synov išla s nami aj sestra s partnerom.  Vyzbrojili sme sa mapou a sprievodcom po Viedni, knižkou, ktorú som si kúpila ešte pred prvou cestou do Viedne. Keďže starší syn v tom čase pracoval vo firme, z ktorej ho párkrát poslali služobne do Viedne, spoliehali sme sa na neho, že na parkovanie nájde miesto, ktoré nebude ďaleko od centra.  Nakoniec sme auto zaparkovali na jednej ulici mestskej časti Landstrasse, práve pred obchodom s fotoaparátmi. Na druhej strane ulice bol kostol Rochuskirche. Odtiaľ sme sa peši pomalou chôdzou a so zastávkami na fotenie vybrali do centra mesta. K Štefanskému námestiu sme prišli za necelých 30 minút.  

Rochuskirsche-Landstraßer Hauptstrasse-Hotel InterContinental

Stubenring Dr. Karl Lueger

Ako sme sa blížili k Štefanskému námestiu, typický konský zápach už chvíľu naznačoval, že sa blížime k miestu, odkiaľ vychádzajú viedenské fiakre na obhliadku mesta. Množstvo čakajúcich fiakrov zabralo celú jednu stranu Dómu sv. Štefana.

  

Zo Štefanského námestia sme sa známou ulicou Kärtnerstrasse dostali na námestie Neuer Markt, kde je veľmi pekná baroková Donnerova fontána, ktorá symbolizuje štyri rakúske rieky - Traun, Enns, Ybbs a Moravu. 

Neuer Markt

Donnerova fontána (pôv. meno Providencia)

Odtiaľto už nebolo ďaleko k múzeu umenia, k Albertine. Je to najväčší bývalý habsburský palác, v ktorom je múzeum medzinárodného významu. Uchováva jednu z najvýznamnejších a najrozsiahlejších grafických zbierok na svete. V susedstve Albertiny je Hofburg, ktorý bol po stáročia centrom ríše  Habsburgovcov.

Albertina

 

Socha cisára Františka Jozefa

 

Michalský trakt od Michalského námestia

Námestie Márie Terézie s budovami rôznych núzeí, kde uprostred tróni socha Márie Terézie. V tom čase bolo okolo nej postavené lešenie.

Viedeň je bohatá na množstvo múzeí, no pri našej návšteve sme neboli ani v jednom. Na jeden necelý deň sme mali toho dosť, aby sme si prešli aspoň tie najznámejšie pamiatky v meste. Od Hofburgu sme prešli k budove parlamentu a odtiaľ bol už len kúsok k viedenskej radnici. Prejdúc cez cestu sme sa ocitli pred Burgtheatrom. A potom nás čakalo nádherné prekvapenie, o ktorom sme dovtedy nevedeli. Len niekoľko metrov za divadlom bol vchod do Volksgarten, ktorá bola práve v tom čase zakvitnutá množstvom ruží. Tu sme sa dobrú chvíľu zdržali a opačnou stranou sme vyšli zase na nádvorí ďalšieho paláca Hofburgu, uprostred ktorého bola socha cisára Franza II.

A tu už vchádzame do nádhernej ružami zakvitnutej Volksgarten.

 

Innerer Burghof

  

Michaelator je priechod do dvora Burghofu, bezprostredne pred ňou sú rímske vykopávky.

Náš okruh sa pomaly končil. Prechádzali sme jednou z najexkluzívnejších ulíc Viedne, ulicou Graben, po slovensky Priekopa. Na chvíľu sme sa zastavili pri morovom stĺpe zo 17. storočia. 

Znovu sme prišli na Štefanské námestie a odtiaľ sme sa ponáhľali k zaparkovanému autu, ktorým sme sa presunuli na opačný koniec mesta. Bola pred nami prehliadka Schönbrunnu.