Paríž - mesto, kam sa musím vrátiť II.

Druhý deň - Château de Versailles

Druhý deň začal raňajkami v hoteli, ktorý bol vzdialený približne dvadsať minút jazdy z centra Paríža. Už si presne nepamätám, čo všetko bolo v raňajkovej ponuke, ale určite viem, že tam nebolo nič od mäsových výrobkov. Okrem pečiva, masla, džemov, jogurtov  a iných sladkých potravín, boli k raňajkám vynikajúce croissanty. Tie boli také dobré, že som dovtedy ani odvtedy také nejedla.

Po skorých raňajkách nás autobus odviezol do Versailles, kde nás skoro za jazdy vyhodili z autobusu v jednej z uličiek neďaleko zámockého areálu. Zároveň nám oznámili, že tak isto budeme aj nastupovať, preto sme mali na minútu dodržať čas odchodu. Bolo mi jasné, že cestovka chcela ušetriť na parkovnom autobusu priamo vo Versailles, preto sme museli vystúpiť veľmi rýchlo, lebo všade boli značky so zákazom státia  (alebo aj zastavenia?).  Pred zámok sme prišli asi pol hodiny pred jeho otvorením, preto rady pred ním neboli až tak dlhé. 

Po asi pol hodine sme sa dostali dnu. Najprv sme si pozreli interiéry zámku s jeho expozíciami.Ako už aj deň predtým, aj tu vo Versailles som zistila, že mi pohľad na to množstvo umeleckých diel nič nehovorí. Boli tam obrazy a sochy rôznych slohov, slohov takých, ktoré sa mi nepáčia. S istotou viem, že mi stačí na tieto diela pozerať v Pijoanových Dejinách umenia. Ak sa mi ešte niekedy podarí ísť do Paríža, pravdepodobne tieto dve kultúrne pamiatky vynechám. 

Paríž - mesto, kam sa musím vrátiť I.

Prvý deň v Paríži

Metropola Francúzska bola pre mňa až do septembra roku 2007 veľkou neznámou. V jeseni to bude už päť rokov, čo som konečne aj ja spoznala jedno z najkrajších miest Európy. Mesto módy a krásy, prezývané tiež mestom na Seine. Týmto príspevkom si chcem osviežiť spomienky na moju prvú a zatiaľ aj poslednú návštevu tohto mesta. Rada by som odhalila aj vám, ako som videla Paríž objektívom môjho fotoaparátu.

Vôbec som tento výlet neplánovala, prišlo to úplne nečakane. Dcéra mojej sesternice sa ma spýtala, či by som nerobila doprovod jej mamine na  poznávacom zájazde, ktorý jej chcela darovať k narodeninám. Aj som chvíľu váhala, pretože som mala práve pred sebou desaťdňovú dovolenku v Chorvátsku a termín tohto zájazdu mal byť len o dva týždne po návrate z nej. Nakoniec som súhlasila a 13. septembra sme krátko po dvanástej hodine nastúpili do autobusu, ktorý nás viezol za krásami Paríža.

Po dlhej ceste, ktorá trvala jedno popoludnie a celú prebdenú noc, sme skoro ráno prišli do Paríža. Moje prvé fotografie z Paríža zobrazujú Panthéon, ktorý stojí na Montagne Ste-Geniéve, na pahorku Svätej Jenovévy, patrónky mesta. Peši sme pokračovali do Luxemburských záhrad. Už tam som pochopila, že z tohto zájazdu budem mať buď fotografie alebo budem počuť výklad sprievodkyne. Oboje sa stíhať nedalo.  Luxemburské záhrady (Jardin du Luxembourg)  s rozlohou 22.5 hektára sú druhým najväčším verejným parkom hlavného mesta Francúzska.  Park je tvorený záhradami, ktoré prislúchajú k Luxemburskému  palácu. Záhrady sú charakteristické svojou príjemnou atmosférou a krásne udržiavanými zelenými plochami. Súčasťou parku je vyše 100 rôznych sôch, fontán a monumentov, ktoré sú roztrúsené po celej ploche záhrad.