Sopron

Mesto blízko maďarsko-rakúskej hranice v blízkosti rakúskeho Neziderského jazera. To je Sopron. Ono sa stalo naším cieľom v sobotu pred dvomi týždňami, keď sme uvažovali v rakúskom Podersdorfe, čo ďalej. Či ísť domov alebo sa vybrať niekde, kde sme ešte neboli. Musím sa priznať,  ja som v Soproni už raz bola, ale bolo to tak dávno, že som si z mesta absolútne nič nepamätala. Bolo to ešte v časoch totality, kedy sa poriadali rôzne nákupné zájazdy do okolitých krajín. Na jednom takom som bola práve v Soproni. Takže pár minút pred pol piatou sme zaparkovali v jednej ulici blízko centra a vybrali sme sa na prehliadku mesta. Svetlo v ten deň nebolo veľmi priaznivé na fotografovanie a o tom čase ho už veľmi rýchlo ubúdalo.

O tomto meste sa hovorí, že je mostom medzi Rakúskom a Maďarskom. Počtom historických pamiatok sa zaraďuje na druhé miesto v Maďarsku, hneď za Budapešťou. Jeho bohatá historická minulosť siaha až do dôb rímskej ríše. Na mieste, kde sa nachádzal stred starovekého rímskeho mesta, leží dnes hlavné šopronské námestie. Keďže som sa počas mojej krátkej návštevy mesta nedostala do žiadneho múzea a nepodarilo sa mi zohnať ani žiadne materiály o meste, niektoré historické fakty som hľadala na internete. 

Tu  sme zaparkovali a vybrali sme sa ďalej do centra mesta.

Len kúsok od auta sme prišli na námestie, ktoré je hlavným nákupným miestom. Tvorí hranicu starého mesta. Vyníma sa na ňom Mariánsky stĺp. Tento bol postavený na mieste stredovekého kostola Panny Márie, ktorý bol zbúraný v r. 1632. Dôvodom zbúrania boli obavy, že sa môže dostať do rúk Turkov, ktorí by z jeho veže mohli strieľať do hradu.

Môj prvý výlet k Neziderskému jazeru

Ako som písala v predošlom článku, moja návšteva Podersdorfu pri Neziderskom jazere spred dvoch týždňov nebola prvá. Skoro presne na deň som tam bola v roku 2009. Vtedy to bolo prvýkrát.

Bola  tiež sobota a tento výlet sme si so synom vôbec neplánovali. Spomínam si, že keď sme odchádzali z domu, ani sme netušili, kam vlastne pôjdeme. Keďže toto rakúske jazero nie je od nášho bydliska ďaleko, je vzdialené len niečo cez 50 km, rozhodli sme sa, že naším cieľom bude práve toto miesto. 

Aby sme sa z Bratislavy dostali do Podersdorfu, mestečka s majákom, museli sme prejsť najprv mesto Neusiedl am See. To je len kúsok od Parndorfu, ktorý poznajú azda všetci nákupov chtiví Západoslováci. My sme sa však ani v jednom z týchto dvoch miest vôbec nezastavili. Pokračovali sme ďalej. Syn už toto miesto poznal, bol tam raz v zime, keď bolo jazero zamrznuté. To sa mne zatiaľ nepodarilo.  Ale i tak si myslím, že najkrajšie je pozerať sa na tento kraj zo sedla bicykla.

Pri majáku v Podersdorfe

Uplynuli presne dva týždne odo dňa, kedy som bola sestrou pozvaná na spoločný výlet k neďalekému Neziderskému jazeru v Rakúsku. Ja som v tých miestach bola už viackrát, ale sestra tam ešte nikdy nebola. U nás sa ukazovalo celkom pekné počasie, s výletom som teda súhlasila, dokonca som sa mu veľmi potešila.

Keďže si zvyknem odchody na výlety plánovať na dopoludňajšie hodiny, čas odchodu z Bratislavy bol pre mňa trošku neobvyklý. Bolo už skoro štvrť na tri, keď sme vystúpili z auta v mestečku Podersdorf am See, ktoré leží na brehu známeho jazera Neusiedler See. Mestečko Podersdorf je súčasťou najvýchodnejšej a zároveň aj najmladšej rakúskej spolkovej krajiny Burgenland,  krajiny, ktorá ponúka množstvo prírodných krás, medzi ktoré patrí aj spomínané jazero. Od auta sme prešli iba kúsok a ocitli sme sa na ceste, ktorá viedla k prístavu, ktorému dominuje maják. Asi aj vďaka majáku je toto miesto obľúbenou výletnou destináciou pre peších turistov aj cyklistov.  Ja osobne som tu už bola tiež aj na bicykli.

Bolo teda úplne logické, že aj naše prvé kroky viedli práve k majáku. Voda v jazere bola tentoraz pokojná a celkom čistá. Z mojich doterajších návštev som ju takú zažilla iba raz. Len počasie nebolo práve najvhodnejšie pre fotografovanie. Nad vodou sa vznášal opar, kvôli ktorému  nebolo vôbec vidieť druhý breh jazera a kopce, ktoré sa vypínajú na jeho opačnej strane. Hladinu jazera nezdobili ani zvyčajné plachetnice. Preto sme sa tu ani veľmi dlho nezdržali a rozhodli sme sa, že sa domov ešte nevrátime a že využijeme blízkosť maďarských hraníc a náš výlet sme z Podersdorfu presmerovali práve do Maďarska.  No o tom zase niekedy inokedy. Teraz by som chcela ukázať to, čo sa dá vidieť pri Neziderskom jazere.