Ostrov Cyprus

Jeden z ostrovov, ktoré sa nachádzajú blízko Turecka, je Cyprus. Než som  prvý raz vystúpila z lietadla na pôde tohto malého romantického ostrova, veľa som o ňom počula, no neverila som, ani som o tom nesnívala, že sa raz na miesta, na ktorých sa vynorila Afrodita z morskej peny,  dostanem. Stalo sa tak dokonca dvakrát a to vďaka mojej príbuznej Naďke. Jej som vďačná, že som tam cestovala prvý raz v máji 2007 a o dva roky znovu.

Aby som sa zbytočne neopakovala, články o mojich dvoch návštevách tohto ostrova sú na mojom blogu Zrkadlenie pod  názvami Cyprus a O čom sa mi snívalo v lietadle. Keďže som v spomenutých dvoch článkoch veľa fotografií nepoužila, tak sa tu teraz zameriam hlavne na ne. Dnes si vyčítam, prečo som si pri mojich pobytoch nerobila poznámky, čo sme kedy navštívili. Mala som na to dosť času, pretože pri prvom pobyte nám veľmi počasie neprialo, takže som veľa času trávila pri počítači u mojej príbuznej. Môj druhý pobyt bol viac zameraný na pobyt pri mori, pretože v júni 2009 mi vyšlo nádherné počasie.

Takže Cyprus nie je len história, je to aj súčasnosť, nie je to len  more, sú to aj hory, nie sú to len Gréci, sú to aj Turci. A o tom hovorí miš-maš mojich fotografií.

Turecko - krajina mojich predkov?

Začala som otázkou, v ktorej sa pýtam, či je Turecko krajinou mojich predkov. Nie, nemám o tom žiadne vedomosti, žeby moji predkovia pochádzali z Turecka. Len mi viacerí ľudia počas môjho života povedali, že vraj vyzerám tak, ako keby som mala balkánskych predkov. Viem, že Turecko sa do skupiny balkánskych štátov nepočíta, ale s Balkánom susedí. Ja mám totiž taký vnútorný pocit, že moje korene sú niekde tam.

Tento pocit som nadobudla pri mojich dvoch dovolenkových pobytoch v tejto krajine. Je to práve desať rokov, čo som v septembri 2001 strávila 22 dní v tureckej Alanyi. Toto bola zatiaľ moja najdlhšia dovolenka pri mori. Jedným čiernym bodom tejto dovolenky bolo to, že sme sa popoludní 11. septembra prostredníctvom SMS z domova dozvedeli, čo sa stalo v Amerike. Od toho dňa sa veľmi zmenila situácia vo svete, čo sme pocítili pri bezpečnostných opatreniach na letisku hneď pri ceste domov.  Druhou nepríjemnosťou bolo to, že moje tri dovolenkové kinofilmy sa mi vrátili z fotoslužby, kde sme ich dali vyvolať, čierne, čiže  ich osvetlili.  Ako spomienka na tento turecký pobyt mi zostalo len pár fotografií, ktoré sa zachránili vďaka tomu, že posledný film nebol vyfotený celý, takže ten sme dali vyvolať inde.

Jedna moja príbuzná hovorí, že ona nepotrebuje nikde nič fotiť, že jej zostávajú obrazy z miest, ktoré navštívila, v pamäti. Nesúhlasím s tým, pretože aj ľudská pamäť stráca, spomienky blednú. Ja si už tiež nespomeniem na všetko, čo som počas mojej prvej tureckej dovolenky videla. Z výletov, ktoré sme počas nej absolvovali, mi v hlave zostali naozaj len fragmenty. Preto si rada pozerám staré fotografie a pripomínam si dávnejšie časy.  Z  fotografií, ktoré mi zostali z dovolenky v Turecku, je niekoľko tu:

Ako som už písala, boli sme v meste Alanya a  ubytovaní sme boli v hoteli Mirador. Toto sú pohľady z balkóna, ktorý patril našej izbe.