ČO NÁJDETE NA TEJTO STRÁNKE

8. apríla 2017

Trdlo, Rusi a ruština

Aj tieto tri slová by som mohla použiť na to, ak by som na základe krátkeho pobytu chcela charakterizovať dnešnú Prahu. To, koľko ruských turistov, ale nielen turistov, pravdepodobne tam žijúcich občanov a ich ruštiny v Prahe stretnem, som nečakala. Vedela som o tom, že Karlovy Vary skúpili ruskí boháči, no že ich je toľko aj v Prahe, to ma celkom prekvapilo.

Je celkom bežné, že niekde v Prahe stojí Puškinov pamätník (možno mal za svojho života nejaký vzťah k Prahe), ale že sa vyskytnem na miestach, kde sa nám ľudia prihovárajú po rusky, dokonca aj tam, kde by som to nebola vôbec čakala, to sa mi už zdalo príliš. V to dopoludnie, keď som išla hľadať hotel International, zablúdila som najprv na námestie, na ktorom bola v malom parčíku socha Puškina. Námestie nesie jeho meno. To nepovažujem za nič nenormálne, ale to, že ešte aj v tých končinách ma zastavila na ulici pani s otázkou, či nehovorím rusky alebo ukrajinsky, to už bolo aj na mňa veľa. Hm, asi vyzerám ako občianka jednej z týchto dvoch krajín. Alebo len stačilo to, že som išla po chodníku s nosom vnoreným do mapy? Nádejná obeť? Odvetila som, že nehovorím. Po predošlom dni som už bola totiž na ruštinu alergická. To, ako sa správajú, je až obťažujúce.



V prvý deň nás oslovilo nespočetné množstvo rusky hovoriacich ľudí. Lákali nás do kaviarní, do reštaurácií a čo ja viem, kam ešte. Vždy sme len prešli okolo, nezastavovali sme sa pri nich.





Obchody s upomienkovými darčekmi ponúkajú ruské matrjošky. Za  všetky obchody s matrjoškami aspoň jedna fotografia z ulice.


Aj na vltavskej náplavke sa ozývala iba ruština. Možno aj tie labute jej už rozumejú 😁




To, čo neušlo našej pozornosti, bolo aj to, že v Prahe vám na každom rohu ponúkajú jednu špecialitu. Doteraz som si myslela, že trdelník je slovenská, presnejšie skalická špecialita. Po návrate z Prahy už viem, že toľko trdelníkov, koľko sa ich predá v Prahe, Slováci doteraz určite nepredali. Túto pochúťku ponúkajú naozaj na mnohých miestach. Nazývajú ho tam trdlo. Ten pražský trdelník je menší ako ten skalický  a hlavne oveľa drahší. Niekde ho aj niečím plnili. 




 



Sestra neodolala a jeden kúpila. Mali sme ten klasický, tak sme ani sme nezistili, čo za plnku do neho dávajú. Nemyslite si, že som vyfotila všetky miesta s trdlom, okolo ktorých sme išli. Ani zďaleka nie. Fotila som ich len v prvý deň, na druhý deň ma to už nebavilo.



V archíve mi zostalo ešte množstvo fotografií. Hlavne fotky množstva krásnych stavieb, okolo ktorých sme v Prahe prechádzali. Aj tak sme však videli z Prahy stále málo. Aby som si mohla pozrieť všetky zaujímavosti Prahy dôkladnejšie, potrebovala  by som na návštevu mesta nie tri dni, ale aspoň tri týždne. Je tam toho toľko čo obdivovať.



2 komentáre:

  1. Tak matrjošek byla plná Karlova ulice už v 90. letech a koukám, že teď je to ještě víc. Kouzlo tich uliček je pryč.
    Hlavně, že jste si výlet jinak užili a máte na co vzpomínat. J.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Aj u nás mi prekáža, že ako upomienkové predmety sa predávajú veci s motívmi rakúskeho maliara Klimta, či indické šály a podobné veci, ktoré nemajú so Slovenskom nič spoločné. Teraz mi napadlo, že som v Prahe napr. nikde nevidela nič s motívmi Alfonsa Muchu. Asi som si ich len nevšimla. Rada by som si podobnú cestu znovu zopakovala. Na tento rok som si totiž dala záväzok, že aspoň raz do mesiaca si urobím nejaký výlet. Zatiaľ to plním nad sto percent :-)

      Odstrániť