ČO NÁJDETE NA TEJTO STRÁNKE

13. júla 2012

V pätici po Viedni - 2. časť

Keď sme sa vrátili k zaparkovanému autu, mali sme v nohách približne desať kilometrov. Nie málo na to, aby sme už neboli značne unavení. Preto sme si dali už len posledný cieľ a tým bol Schönbrunn.

Je to asi najnavštevovanejšie miesto nielen Viedne, ale aj celého Rakúska. O jeho histórii, architektonických slohoch, ktorými za stáročia mnohými prestavbami prešiel, nebudem písať, to si každý nájde sám. Prehliadku samotného zámku sme nezrealizovali, sústredili sme sa len na jeho exteriéry a na park, ktorý ho obklopuje.


12. júla 2012

V pätici po Viedni - 1. časť

Mojou ďalšou návštevou Viedne bola len niekoľkohodinová cesta počas vianočných sviatkov  v roku 2000. Bolo to vtedy náhle spontánne rozhodnutie, keď sme nevedeli, čo so sviatočným popoludním. Keďže sú v decembri dni krátke, do Viedne sme prišli už v čase, keď sa pomaly začalo stmievať. Mesto bolo krásne zasnežené a vianočne vyzdobené. Ľutovala som, že sme už nestihli vidieť vianočné trhy pred radnicou, ktoré aj počas toho sviatočného dňa likvidovali. Od tej chvíle som si želala vidieť takúto Viedeň znova. No trvalo to ešte dobrých pár rokov, kým sa tak stalo.

Stále dokazujem to, že aj keď máme Viedeň tak blízko, nemala som veľakrát príležitosť a ani dôvod, aby som tam chodila často. Pre moju nasledujúcu návštevu Viedne bolo podnetom vlastne to, že sme mali kúpenú diaľničnú známku na desať dní, ktorú si kúpil syn pri tej príležitosti, že ma bol vyzdvihnúť na letisku vo Schwechate, keď som sa vracala z dovolenky na Cypre. Bolo to koncom mája 2007. Okrem mňa a mojich synov išla s nami aj sestra s partnerom.  Vyzbrojili sme sa mapou a sprievodcom po Viedni, knižkou, ktorú som si kúpila ešte pred prvou cestou do Viedne. Keďže starší syn v tom čase pracoval vo firme, z ktorej ho párkrát poslali služobne do Viedne, spoliehali sme sa na neho, že na parkovanie nájde miesto, ktoré nebude ďaleko od centra.  Nakoniec sme auto zaparkovali na jednej ulici mestskej časti Landstrasse, práve pred obchodom s fotoaparátmi. Na druhej strane ulice bol kostol Rochuskirche. Odtiaľ sme sa peši pomalou chôdzou a so zastávkami na fotenie vybrali do centra mesta. K Štefanskému námestiu sme prišli za necelých 30 minút.  

Rochuskirsche-Landstraßer Hauptstrasse-Hotel InterContinental
Stubenring Dr. Karl Lueger
Ako sme sa blížili k Štefanskému námestiu, typický konský zápach už chvíľu naznačoval, že sa blížime k miestu, odkiaľ vychádzajú viedenské fiakre na obhliadku mesta. Množstvo čakajúcich fiakrov zabralo celú jednu stranu Dómu sv. Štefana.