ČO NÁJDETE NA TEJTO STRÁNKE

9. septembra 2011

Turecko - krajina mojich predkov?

Začala som otázkou, v ktorej sa pýtam, či je Turecko krajinou mojich predkov. Nie, nemám o tom žiadne vedomosti, žeby moji predkovia pochádzali z Turecka. Len mi viacerí ľudia počas môjho života povedali, že vraj vyzerám tak, ako keby som mala balkánskych predkov. Viem, že Turecko sa do skupiny balkánskych štátov nepočíta, ale s Balkánom susedí. Ja mám totiž taký vnútorný pocit, že moje korene sú niekde tam.

Tento pocit som nadobudla pri mojich dvoch dovolenkových pobytoch v tejto krajine. Je to práve desať rokov, čo som v septembri 2001 strávila 22 dní v tureckej Alanyi. Toto bola zatiaľ moja najdlhšia dovolenka pri mori. Jedným čiernym bodom tejto dovolenky bolo to, že sme sa popoludní 11. septembra prostredníctvom SMS z domova dozvedeli, čo sa stalo v Amerike. Od toho dňa sa veľmi zmenila situácia vo svete, čo sme pocítili pri bezpečnostných opatreniach na letisku hneď pri ceste domov.  Druhou nepríjemnosťou bolo to, že moje tri dovolenkové kinofilmy sa mi vrátili z fotoslužby, kde sme ich dali vyvolať, čierne, čiže  ich osvetlili.  Ako spomienka na tento turecký pobyt mi zostalo len pár fotografií, ktoré sa zachránili vďaka tomu, že posledný film nebol vyfotený celý, takže ten sme dali vyvolať inde.

Jedna moja príbuzná hovorí, že ona nepotrebuje nikde nič fotiť, že jej zostávajú obrazy z miest, ktoré navštívila, v pamäti. Nesúhlasím s tým, pretože aj ľudská pamäť stráca, spomienky blednú. Ja si už tiež nespomeniem na všetko, čo som počas mojej prvej tureckej dovolenky videla. Z výletov, ktoré sme počas nej absolvovali, mi v hlave zostali naozaj len fragmenty. Preto si rada pozerám staré fotografie a pripomínam si dávnejšie časy.  Z  fotografií, ktoré mi zostali z dovolenky v Turecku, je niekoľko tu:


Ako som už písala, boli sme v meste Alanya a  ubytovaní sme boli v hoteli Mirador. Toto sú pohľady z balkóna, ktorý patril našej izbe.





K hotelu patril aj bazén, kde sme veľa času netrávili, pretože len prejdením cez cestu sme mali peknú pláž.


Za mojím chrbtom je more a kus pobrežia v tej časti Alanye, kde bol aj náš hotel.



Presne o tri roky som sa vrátila znovu na to isté miesto. Tentokrát bol hotel na opačnom konci mesta Alanya, priamo na pláži Kleopatra beach. Čo sa fotografií týka, ani z tejto dovolenky ich veľa nemám, pretože som si nevzala fotoaparát, čo do dnešného dňa veľmi ľutujem. Som rada, že som si kúpila aspoň zopár pohľadníc, ktoré mi pripomínajú túto dovolenku.




Turecko je krajina s krásnou prírodou, aj keď som videla len časť pobrežia od mesta Antalya po mesto Alanya. Pred návštevou tejto krajiny som mala mylné predstavy o tom, že je to špinavá krajina. Z toho, čo som mala možnosť vidieť, som usúdila, že to nie je tak. Toľko vôní, ktoré som cítila počas mojich dvoch pobytov v mestečku Alanya, som nikde inde nezacítila. Vône oleandrov sa miešali s vôňami ibiškov, jasmínov a tie zase s vôňami zrelého ovocia, hlavne melónov. Nikdy som toľko neplávala v mori, ako na mojej druhej dovolenke v tejto krajine. Keďže, ako som už spomínala, hotel stál priamo na Kleopatrinej pláži, more bolo počas môjho pobytu s výnimkou prvého dňa pokojné, dovolila som si plávať až k bójam. Voda bola nádherne čistá.

Toto je hotel Palmiye beach, fotografie sú z internetu.
V Turecku mi chutilo jedlo s množstvom zeleniny, nechutili mi ich presladené zákusky, rada som sa nechala pozvať obchodníkom na pohárik ovocného čaju, čo tam bol veľmi obľúbený zvyk. Keď už spomínam tie obchody, tak som si spomenula na majiteľa obchodu, kam sme si chodili kupovať nápoje na pláž. Pri jednom z nákupov sa ma spýtal, či som Turkyňa. Keď som mu povedala, odkiaľ som, tak mi povedal, že bol presvedčený o tom, že som "ICH" :-) Rada by som sa do tejto krajiny  ešte niekedy vrátila.



Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára